Syndróm malej žienky z malej krajiny
Zahraničie mi ponúklo úplnú vedeckú slobodu. Financie boli na všetko a cenili sa dobré nápady a tvrdá práca, povedala slovenská vedkyňa Monika Gullerová, ktorá v Oxforde šéfuje vlastnému laboratóriu a v súčasnosti pracuje na oprave poškodenej DNA.
Molekulárna biologička z Trenčína je vo svete vedy uznávaná odborníčka. Za objav transkripčného vypínania génov, ktoré dovtedy nebolo popísané, získala uznanie vedeckej obce. Jej vedecká cesta sa začala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Za doktorátom sa vybrala do Rakúska. „Viedeň bude pre mňa navždy miestom, kde som vedecky dozrela a dospela,“ uviedla. „Moje začiatky v zahraničí boli ťažké, ale zároveň vzrušujúce. Ťažké, lebo som mala syndróm malej žienky z malej krajiny a veľmi som bála, či uspejem. Vzrušujúce preto, lebo som mala úplnú vedeckú slobodu, kde boli na všetko peniaze a cenili sa dobré nápady a tvrdá práca.“
Následne sa Slovenke naskytla možnosť na postgraduálne štúdium na Oxfordskej univerzite v Británii, kde potom od roku 2006 fungovala ako vedecká pracovníčka. Grant vo výške dva milióny libier jej neskôr v britskom „meste mozgov“ umožnil šéfovať vlastnému laboratóriu. Oxford teraz považuje za svoj druhý domov.
„Mám pocit, že zatiaľ vedu na Slovensku riadia ľudia, ktorí vedcov zo zahraničia doma nechcú. Vidím však, že postupne vznikajú aktivity ako ‚Žijem vedu‘, takže je nádej, že sa situácia na Slovensku zmení.“
„Vo vede je tu tvrdá konkurencia, čo vôbec nie je na škodu, človeka to stále posúva vpred,“ konštatovala Slovenka, ktorá minulý rok ako jedná v Anglicku získala prestížny grant od charitatívnej organizácie Cancer Research.
Vedecké projekty ju zaviedli aj do USA a Japonska. Na americkej Harvardovej univerzite pôsobila niekoľko mesiacov. Na Kjótskej univerzite strávila šesť mesiacov a tvrdí, že Japonsko je voči USA úplný protiklad. „Vládne tam štruktúrovaná hierarchia a v laboratóriu sa robí to, čo povie šéf. Je to sčasti na škodu, lebo bez voľnosti a kreativity tam vedci dozrejú pomalšie,“ vysvetlila.
Voľnosť si slovenská biologička, ktorá v Británii získala aj ocenenie „vedkyňa roka“, užíva najmä vo vlastnom laboratóriu. M. Gullerová okrem toho prednášala i na univerzitách a konferenciách v Rakúsku, Španielsku, Nemecku, USA, v Británii, Japonsku či Singapure.
Svoj návrat na Slovensko si vie predstaviť, má však pocit, že pre zahraničných vedcov nie sú v tejto krajine dobré podmienky. „Mám pocit, že zatiaľ vedu na Slovensku riadia ľudia, ktorí vedcov zo zahraničia doma nechcú. Vidím však, že postupne vznikajú aktivity ako ‚Žijem vedu‘, takže je nádej, že sa situácia na Slovensku zmení.“
