Živnostníkom netreba závidieť nízke odvody. Robia viac ako zamestnanci a dostanú nižšie penzie

Slovenskú ekonomiku v najbližších rokoch potrápi konsolidácia verejných financií. Politici napriek tomu otvorene nehovoria o tvrdšom zdanení drobných podnikateľov. Aspoň zatiaľ v koalícii na tom nepanuje zhoda. Ako strana podporujúca živnostníkov sa snaží dlhodobo prezentovať SNS. V predchádzajúcej vláde so Smerom presadili národniari napríklad zníženie dane z príjmu na pätnásť percent. Aktuálne túto výhodu majú podnikatelia s ročným príjmom do 49 790 eur.

V súčasnosti sa otvorene hovorí len o tvrdšom prístupe voči „núteným živnostiam“. Razantne proti nim navrhuje zakročiť minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). Nepáči sa mu odvádzanie nižších odvodov a menšia právna ochrana zamestnancov pracujúcich na zmluvu. Problém je tiež v čoraz väčšom počte „nútených živností“. Minulý rok malo takto pracovať až 110-tisíc ľudí, podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu. Celkovo v roku 2023 pracovalo na živnosť 376 745 ľudí. Tentoraz ide o číslo od Štatistického úradu Slovenskej republiky.

Pri pohľade na čísla je problémom najmä samotná definícia nútených živností. Väčšinou ide o dobrovoľnú dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Štát napriek súhlasu obidvoch strán zvykne niektoré živnosti označiť za „nútené“. Dôvod? Politici počas predchádzajúcich pár rokov prudko zvýšili výdavky na penzie. Potrebné finančné zdroje je možné získať väčším daňovo-odvodovým zaťažením živnostníkov. Počas nasledujúcich rokov je skôr pravdepodobné, že ľudia budú nútení prejsť zo živnosti do trvalého pracovného pomeru a výsledkom bude výrazný pokles ich čistého príjmu. Samotný počet živnostníkov sa pri dlhodobom pohľade na tvrdé dáta nejaví ako zásadný problém. Drobných podnikateľov bolo ešte v roku 2008 takmer 393-tisíc. Posledné dva roky je to necelých 377-tisíc.

Už to tu raz bolo

Smer sa naposledy snažil „ošklbať“ živnostníkov počas svojej druhej vlády v rámci konsolidácie po finančnej kríze. Drobným podnikateľom zo dňa na deň razantne stúpli dane a odvody. Na oplátku za to od štátu nedostali nič. Tretia vláda Roberta Fica bola už koaličná, Most-Híd v nej presadil zvýšenie paušálnych výdavkov, SNS zas zníženie dane z príjmu na 15 percent.

Napriek tomu jedna nepríjemná zmena platí dodnes. Ešte v roku 2012 sa vymeriavací základ pre sociálne odvody delil číslom dva. Táto konštanta do roku 2015 klesla na 1,486 a na tejto hodnote je aj v súčasnosti. Výsledkom sú vyššie sociálne odvody. Ešte počas minulej vlády mal nápad viac zaťažiť drobných podnikateľov minister financií Igor Matovič. Pred pár rokmi jeho návrhy nakoniec narazili na odpor koaličných partnerov. Snaha o väčšie zaťaženie živnostníkov je dlhodobá a objaví sa v rámci každej konsolidácie. Inak to zrejme nebude ani v súčasnosti.

Vyšší čistý príjem

Slovenskú ekonomiku dlhé roky trápia vysoké odvody. Časť podnikateľov tento problém rieši presunom zamestnancov z trvalého pracovného pomeru na živnosť. Na stavbách väčšinou pracujú živnostníci. Takýto pracovný pomer je bežný aj pri účtovníkoch, informatikoch a novinároch. Pre firmy je prechod ľudí na živnosť výhodný. Zamestnanci sú chránení zákonníkom práce. Živnostníci nie. Firmy živnostníkom nemusia platiť rôzne príplatky ani dovolenku. Pri rozviazaní kontraktu so živnostníkom nevzniká nárok na odstupné.

Napriek spomínaným mínusom je pre mnohých ľudí živnosť lákavá. Dôvodom je citeľné zvýšenie čistého príjmu. Za posledný kvartál minulého roka dosiahla priemerná hrubá mzda hodnotu 1 569 eur. Bezdetný zamestnanec po zaplatení všetkých daní a odvodov v čistom dostane 1 190 eur. Z jeho hrubého príjmu musí platiť odvody aj firma. z Preto je mesačná cena práce až 2 121 eur.