Vláda ukazuje biznisu dve tváre. Reformy sa nerobia lusknutím prsta, trh je v panike

Dôležité zákony pre biznis budeme prijímať len s účinnosťou od januára a po porade s odborníkmi, sľubovala na začiatku vláda. Realita je však úplne opačná, na stole je rekordný počet poslaneckých návrhov, ktoré spôsobujú legislatívnu anarchiu. Poslanci ich prijímajú bez analýz, dôsledkov na prax a bez diskusií.

Nová, v súčasnosti už neexistujúca, koalícia chcela aj upraviť daňovo-odvodové zaťaženie a sprehľadniť ho. V skutočnosti ležia na vládnom stole nové dane a zmeny, ktoré negatívne ovplyvnia fungovanie firiem, prílev nových investícií a spomalia ekonomiku. To všetko v časoch ťažkej energetickej krízy.

Množstvo prázdnych fráz politikov sa stretáva s tvrdou realitou. Podniky bojujú o prežitie a skutočná pomoc je v nedohľadne. Čo najviac trápi firmy, ktoré zamestnávajú tisícky zamestnancov po celom Slovensku, a ako vidia svoju budúcnosť, prezrádza tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. 

Zdroj: MATEJ KALINA

Podnikatelia sa za posledné dva roky v rôznych prieskumoch sťažujú na nepredvídateľnosť legislatívy. Ako vnímate situáciu z pohľadu praxe?

Jedným z dlhodobých problémov podnikateľského prostredia je nepredvídateľnosť a vysoká intenzita zmien v regulačnom rámci podnikania. Bolo to síce problémom aj za predchádzajúcich vlád, no popri energiách sa to stáva problémom číslo jeden. Nepamätám si takú vysokú miery nervozity a nepredvídateľnosti v podnikateľskom prostredí.

Všetko sa to navyše deje v čase vojny na Ukrajine a bezprecedentnej energetickej krízy, čo celú situáciu ešte zhoršuje. V posledných dňoch bolo napríklad v parlamente predložených viac ako 100 legislatívnych návrhov, ktoré majú zásadný vplyv na biznis či bežného občana.   

Chcete tým povedať, že navrhovatelia o ničom z toho s vami vopred nerokovali? Žiadny z návrhov, ktoré sa prejednávali v parlamente?

Žiadny z prerokovaných návrhov, s vplyvom na zamestnávateľov či podnikateľské prostredie, s nami nikto nekonzultoval. Je to absolútne neprijateľný stav, ktorý totálne zneisťuje celé prostredie. Nachádzame sa v situácii, kedy si politici myslia, že oni vedia najlepšie, ako ľudia majú žiť, ako majú podnikatelia podnikať či aký primeraný zisk majú dosahovať.

Obchádzanie riadneho legislatívneho procesu a sociálnych partnerov na pokračovanie, absencia diskusie s odbornou verejnosťou sa pomaly stáva normou. Čo je samozrejme v príkrom rozpore s dobrou praxou, typickou pre vyspelé demokracie. Takže poslanci nám tu predkladajú množstvo zákonov, ktoré ak prejdú, veľmi negatívne ovplyvnia reálny život.

Vláda na takúto kritiku spravidla tvrdí, že iná možnosť v týchto časoch nie je, všetko treba riešiť rýchlo. Existujú aj iné možnosti?

Jednoznačne áno. Dnes mnohé poslanecké návrhy pripomínajú neraz snahu poslancov o zviditeľnenie sa, možno aj o zvýšenie svojej ceny v parlamente. Pritom majú prechádzať riadnym pripomienkovým konaním, rokovať o nich s dotknutými subjektami a reálne vyhodnocovať ich vplyv na prax.  Často sa stáva, že ide o materiál so zásadnými dôsledkami na podnikanie, ale poslanecký návrh uvádza, že nemá žiadne dopady. To sa opakuje pravidelne a skutočne sa takto nedá fungovať. Bojujeme s tým, ale zatiaľ nie vždy úspešne.

To, že sa tak nedeje, je pre podnikateľov veľkým sklamaním. Nevedia si naplánovať ani len blízku budúcnosť. A či sa to dá riešiť aj inak? No samozrejme, stačí si prečítať programové vyhlásenia vlád z roku 2020 a 2021, kde sa princípy lepšej regulácie priamo spomínajú. Zároveň aj OECD vypracovala pri politickej vôli vcelku ľahko implementovateľný súbor princípov lepšej regulácie. 

Ako by teda podľa vášho návrhu mali vyzerať opatrenia z Bruselu pre firmy? Naša vláda prezentuje, že niečo stále pripravuje, ale podnikatelia nemajú ďalšie informácie.

Na opatrenia sa treba pozerať v krátkodobom i dlhodobom horizonte. Do konca roka musí parlament prijať kompenzačný mechanizmus pre firmy, ktorý bude adresný a bude napríklad vychádzať z porovnávania priemerných nákladov na energie v stanovenom referenčnom období. Z dlhodobého hľadiska je absolútne nevyhnutné, aby opatrenia prišli na európskej úrovni.

V opačnom prípade máme skutočne veľký problém, kedy bude musieť vláda prijať neštandardné opatrenia, napríklad avizované znárodnenie elektrickej energie. Treba však vziať do úvahy hrozbu možných žalôb a arbitráží, preto je lepšie sa takémuto riešeniu vyhnúť.

Zdroj: MATEJ KALINA

Síce spomínate, že by ste radi videli prijaté kompenzačné mechanizmy do konca roka, ale keď to porovnáme napríklad s pandémiou, mechanizmy na finančné schémy vznikali mesiace. Otázkou je, či sa to stihne?

Na poslednom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady nás premiér Eduard Heger informoval, že vláda pracuje na riešeniach pre bežné obyvateľstvo aj pre firmy. Nemáme kompetencie nazerať do počítačov štátnych úradníkov, takže nevieme potvrdiť, či to tak skutočne bude. Ostáva nám len veriť, že riešenia na energetickú krízu prídu čo najskôr. Z pohľadu praxe vnímame, že v Bruseli ako keby si ešte v lete neuvedomovali naliehavosť hľadania riešení danej situácie v rámci jednotlivých štátov, preto sa o možnostiach pomoci rokuje až na jeseň.

Na trhu je extrémna panika a to naprieč všetkými odvetviami, treba ju vedieť zvládnuť. Bez rozumných a dobrých riešení to nepôjde.

Očakávame však omnoho asertívnejší prístup našich politikov, ktorí sa zúčastňujú rokovaní rady ministrov alebo Európskej rady. Skutočne je to otázka prežitia mnohých firiem. Na trhu je extrémna panika. A to naprieč všetkými odvetviami a treba ju vedieť zvládnuť. Bez rozumných a dobrých riešení to nepôjde.

Vláda pred dvomi rokmi sľubovala viacero zmien v oblasti daní, odvodov či zamestnávania. Napríklad i to, že zmeny pre biznis sa budú schvaľovať vždy k 1. januáru. Čo z toho doteraz splnila?

Kladne hodnotím napríklad aktivity rezortu hospodárstva, ktoré cez opatrenia Kilečko 1 a Kilečko 2 upravili alebo úplne odstránili 313 konkrétnych záťaží na podnikateľské prostredie. V auguste avizovali tretí balík, uvidíme, v akej podobe sa objaví a kedy. Nie sú to síce zmeny, ktoré obrazne povedané otáčajú loď, ale firmám v istej miere strpčovali život.