Veľký tresk v daniach nenastal, veľký chaos áno. Štátu tečú z vreciek firiem milióny eur navyše

Uplynulé tri roky Slováci zažili pri daňových zmenách veľmi turbulentné obdobie. Väčšina noviel sa prijímala v skrátenom legislatívnom konaní alebo ako prílepky k zákonom. Vláda Eduarda Hegera teda ani zďaleka nezaviedla v oblasti daní či odvodov väčšiu transparentnosť či efektivitu ako sľubovala, dial sa skôr pravý opak.

Pôvodne síce minister financií v novembri 2021 predstavil na tlačovej konferencii svoje „reformné“ zámery ohľadom daní a odvodov, ale v praxi z nich nepresadil nič, čo by uchránilo podnikateľské prostredie pred ďalším chaosom na trhu. Rovnako sa odložil projekt takzvaného online zasielania elektronických faktúr, ktorý má vraj vyriešiť až ďalšia vláda.

Podnikatelia pritom dlhodobo presadzujú, aby štát riešil veci systematicky, nie skratkami. V opačnom prípade toho štát viac pokazí ako napraví. Zhodujú sa v tom, že ak má byť v budúcnosti daňovo-odvodová reforma naozaj dobrá, treba na to dva až tri volebné cykly, netreba lámať veci na kolene okamžite.

Dlhodobým problémom zostáva, že Slováci musia naďalej úradom predkladať duplicitné štatistiky, zmietajú sa v chaotickej legislatíve a vláda schvaľuje nové a nové byrokratické nezmysly v biznise.

Vidieť to aj z vlaňajšieho najväčšieho Byrokratického nezmyslu roka, v ktorom  spomedzi 57 návrhov absurdít jasne zvíťazil značne komplikovaný výpočet daňového bonusu na dieťa z dielne rezortu financií. „Desiatky tohtoročných námetov ukazujú, že boj s byrokraciou je nikdy nekončiaci proces,“ hovorí Simona Mištíková, predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktoré bolo vyhlasovateľom ankety.

„Zmeny v legislatíve sa robia čiastkovo, ako keby náhodou a len v niektorých oblastiach,“ zamýšľa sa Július Činčala, partner daňovo poradenskej skupiny Kreston Slovakia. Ľudia potom strácajú prehľad a musia neustále sledovať zmeny. Spomínaný daňový bonus na dieťa do 18 rokov v maximálnej výške 140 eur sprevádza jeho komplikovaný výpočet.

„V daňovom priznaní fyzických osôb sa stretáva viacero premenných, ktoré ho ovplyvňujú. Iné pravidlá sú pre výpočet daňového bonusu za 1. polrok 2022, iné za mesiace júl až december 2022, teda ide o zmenu pravidiel v polovici roka. Použitie rôzneho percenta zo základu dane na výpočet jeho maximálnej výšky sa deje v závislosti od počtu detí,“ dodáva J. Činčala pre TREND.  

Veľká nepredvídateľnosť a chaos

Jedným dlhodobých problémov podnikateľského prostredia je nepredvídateľnosť a vysoká intenzita zmien v regulačnom rámci podnikania. Bolo to síce problémom aj za predchádzajúcich vlád, no v posledných mesiacoch sa to v energetickej kríze stáva problémom číslo jeden, prezrádza pre TREND Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).  „Nepamätám si takú vysokú miery nervozity a nepredvídateľnosti v podnikateľskom prostredí,“ dodáva.

Kým v programovom vyhlásení vláda sľubovala rozhodovanie na základe faktov a dát, v praxi schvaľovala rekordné počty zákonov v skrátenom konaní a poslanecké návrhy prijímala bez analýz dôsledkov. Niekedy s konštatovaním, že vplyv na podnikateľské prostredie nemajú, aj keď často mali a veľmi zásadný. Stačí sa pozrieť na konkrétne prípady.

Ako spresňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík, ešte v roku 2020 boli vládou schválené nové pravidlá, podľa ktorých sa mali daňovo-odvodové zákony meniť už len vždy k 1. januáru. Podnikatelia získali nádej, že sa nebudú musieť neustále venovať zmenám v legislatíve počas roka.