Jedine vyššie dane sú liekom na rusko-ukrajinskú vojnu. A tiež na vysoké ceny energií a ďalších vstupov, ktoré rekordne rastú. Takéto časté a ničím nepodložené frázy vychádzajú v poslednej dobe z úst rôznych európskych politikov, nevynímajúc tých na Slovensku.
„Zavedieme mimoriadnu daň z výhody pri nákupe ruskej ropy, ktorá sa použije na spracovanie na Slovensku. Jej výška bude 30 percent,“ povedal minister financií Igor Matovič ešte v máji.
Nie je síce jasné, ako sa napokon na konci augusta skončí vládna kríza, ale takto aspoň prezradil, ktorými príjmami plánuje vláda v ďalších mesiacoch napĺňať štátnu kasu. Selektívne a z príjmov najbohatších firiem, ako pôvodne avizoval na konci minulého roka v rámci chystanej daňovo-odvodovej reformy.
Výroba hnojív v Európe sa rúca. Nevyrábame, tvrdí šéf Dusla. Ale bez hnojív nebudú potraviny
Pre niektorých voličov to síce môže byť „ľúbivá“ rétorika, ale podstatnejšie je, či zvýšené príjmy štátu budú skutočne použité efektívne a účelne.
„Náklady, ktoré bude mať Slovensko v dôsledku vojny na Ukrajine, môžu dosiahnuť výšku jednej až dvoch miliárd eur,“ uviedol ešte v marci I. Matovič. Odvtedy sa účet výrazne zvýšil.
Konečný účet za vojnu ešte síce nie je vidieť, ale niektoré dáta už mnohé naznačujú. Nemecká ekonomika, ktorá patrí medzi najsilnejšie v Európskej únii (EÚ), do roku 2030 stratí odhadom viac než 260 miliárd eur, uviedol Inštitút pre výskum trhu práce (IAB). Dosahy a konkrétne čísla sú zatiaľ len odhadom, nie budúcou realitou. Ako znížiť tieto straty? Krajiny EÚ za jednu z možností považujú aj vyššie dane.
Dočasná daň bude možnou trvalou
„Hlavným problémom je, že nič nie je také trvalé ako dočasná daň,“ prezrádza Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). „Takéto dane vytvárajú precedens do budúcna, pretože príjem z nich bude financovať trvalé výdavky, a vlády si na ne takpovediac zvyknú. Zvyšovanie a zavádzanie nových daní je len odsúvaním reforiem,“ spresnil.
Možnosti, ako vybrať viac daní a na čom ušetriť, by mala vláda pritom hľadať najmä vo vlastných možnostiach, ktoré sú veľmi široké. „V tomto období má šancu zlepšovať výber daní a bojovať proti daňovým podvodom či nevykazovaniu príjmov z podnikateľskej činnosti v daňových priznaniach aj nelegálnej práci,“ tvrdí Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
„Týmto spôsobom by vláda na základe našich prepočtov dokázala zvýšiť svoje príjmy o niekoľko stoviek miliónov eur ročne. To je výrazná suma, ktorá by pomohla udržať zdravé verejné financie,“ konštatuje expertka.
Vláda hrá s firmami ruskú ruletu. Smrtiaca špirála sa roztáča, tisíce Slovákov budú na dlažbe
Zároveň by štát mal podľa nej dôkladne analyzovať výdavky a krátiť ich tam, kde nie sú nevyhnutné, nastavovať cielené, nie celoplošné opatrenia, ako napríklad daňový bonus. Do tejto kategórie patrí aj zavádzanie nových výdavkov, pri ktorých treba vždy dvakrát prehodnotiť ich efektivitu a prínos. „Toto všetko sú opatrenia, ktoré dokážu zabrániť zavádzaniu nových daní, ktoré nie sú v súčasnosti riešením, ale naopak, situáciu ešte zhoršia,“ dodáva S. Hallová.
Európske trendy sú však jasné. Poslanci Európskeho parlamentu ešte na začiatku vojny diskutovali o zdanení neočakávaných ziskov, ktoré v súčasnosti dosahujú energetické spoločnosti. Európska komisia zatiaľ takúto daň pre celú EÚ nezaviedla, len povzbudzuje členské štáty, aby ju zaviedli, uviedol portál Euractiv.
Ako sú na tom so zavádzaním nových daní a s pomocou bežným domácnostiam európske krajiny? TREND sa na to pozrel bližšie.
