Pred pár rokmi mala Moskva excelentne rozbehnutý plán, ako ovládať toky zemného plynu v Európe aj Ázii. Tento plán je v troskách. Ak sa aj s drahou nevestou z Pekingu dohodne, objemy už nebudú to, čo bývalo za čas dobrých vzťahov s Berlínom.
Veľmi podobná situácia sa však opakuje aj na iných energetických trhoch. Moskva sa pred rokmi aktívne pripojila k ropnému kartelu OPEC a spolu s ním stabilizovala trh s ropou po prudkom náraste produkcie v USA po roku 2014 aj po pandémii covidu.
Keď sa práce na stabilizácii trhu skončili a prebytky ropy už dávno neboli problémom, Moskva sa s kartelom vrátila k starému osvedčenému biznisu. Vždy, keď ceny ropy neboli dostatočne vysoko, prišlo k slovu obmedzovanie produkcie.
Až prišiel čas na odvetu. Nie je tajomstvom, že India sa stala najväčším importérom ruskej ropy na svete. Neurobila to však pre svoju náklonnosť voči ruskému režimu, ale pre zľavu a možnosti, ktoré nová situácia prináša.