Prudký rast cien dokážu zastaviť jedine vysoké úroky. Jednoduché ekonomické pravidlo vytrvalo ignoruje turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Výsledkom je prudký pád tureckej líry a rast cien atakujúci hodnotu 20 percent. Kamikadze ekonomická jazda sa skončí pravdepodobne pádom kontroverzného politika.
Začiatok súčasných problémov sa začal rysovať už na jar. V tom čase prišiel o funkciu guvernéra tureckej centrálnej banky Naci Agbal. Práve on sa hrozbu vysokej inflácie rozhodol zastaviť prudkým zvýšením základnej úrokovej sadzby, a to až na úroveň 19 percent.
Na jednej strane si tým získal dôveru finančných trhov na druhej stratil priazeň R. T. Erdogana. Turecký prezident podľahol viere vo vlastnú neomylnosť. Ekonomické problémy krajiny sa rozhodol vyriešiť znižovaním úrokov.
Od reality odtrhnutý plán dostal za úlohu zrealizovať lojálny profesor ekonómie a nový šéf centrálnej banky Sahap Kavcioglu. Ten po nástupe do funkcie zastavil zvyšovanie úrokov. V septembri dokonca znížil základnú úrokovú sadzbu o štyri percentuálne body na rovných 15 percent. Výsledkom je medziročný rast cien o pätinu.
Vysoké úroky obmedzujú úvery. Firmy majú automaticky menej peňazí na financovanie projektov. Zastavujú nábory nových ľudí, škrtajú odmeny, zmrazujú mzdy a v krajnom prípade aj prepúšťajú. Ľudia majú menej peňazí, menej míňajú a výsledkom je postupné spomaľovanie rastu cien.
Dostatok lacných peňazí spôsobí presný opak. Plus pridá negatívny bonus v podobe prudkého oslabenia tureckej líry. Slabá mena automaticky zvýši ceny zo zahraničia dovážaných tovarov. Tie sa totiž nakupujú v amerických dolároch. Výsledkom je prudký rast cien energií a pohonných hmôt.
Slabá mena tiež vyvoláva obavy ľudí s úsporami. Turci sa vo veľkom snažia ušetrené peniaze vymeniť za americké doláre. Nestabilná mena má potenciál vyvolať kolaps finančného systém a v hre je aj bankrot celej krajiny. Za všetky spomínané problémy môže viera vo vlastnú dokonalosť a ignorovanie ekonomických pravidiel prezidentom R. T. Erdoganom.