Americká centrálna banka (Fed) začína mať obavy z prudkého rastu cien. Dôvodom je dramatické zvyšovanie medziročnej inflácie. Ešte v januári ceny v najväčšej ekonomike sveta rástli medziročne len o 1,4 percenta a v novembri vystrelili až na 6,2 percenta. Cieľom centrálnej banky je udržať infláciu okolo úrovne dvoch percent.
Za prudkým rastom cien stoja tri hlavné dôvody. Presadenie masívnych investícií do obnovy ekonomiky prezidentom Joeom Bidenom. Pandémiou vyvolaný nedostatok tovarov z dôvodu popretŕhania obchodných reťazcov. Kvantitatívne uvoľňovanie ľudovo označované ako tlačenie peňazí.
Na odstránení poslednej príčiny sa začalo pracovať v jeseni. Od začiatku novembra sa objem natlačených dolárov do americkej ekonomiky každý mesiac znižuje o 15 miliárd dolárov. Pri zachovaní súčasného tempa koniec tlačenia peňazí nastane v lete 2022.
Ignorovaný problém ničí II. pilier. Hodnotu súkromných dôchodkov požiera inflácia
„Americká ekonomika je v tejto chvíli veľmi silná, inflačné tlaky vysoké a silný rast cien bude pokračovať aj v budúcom roku,“ povedal šéf Fedu Jerome Powell. Ide o zásadné vyhlásenie. Americká centrálna banka doteraz vysokú infláciu považovala za prechodný jav. Zmena rétoriky prinesie rýchle ukončovanie tlačenia peňazí. Koniec môže prísť už na jar budúceho roku. Časť guvernérov Fedu dokonca navrhuje v roku 2022 začať zvyšovať úroky.
Vysoký rast cien momentálne ignoruje len Európska centrálna banka (ECB). Hlavným dôvodom sú vysoké dlhy južných štátov eurozóny. Práve tieto krajiny môžu poslať do bankrotu vysoké úroky. Na druhej strane, prudký rast cien začína vadiť Nemecku. V krajinách platiacich eurom sa preto schyľuje k ďalšiemu vážnemu konfliktu. Tentoraz medzi zodpovedne a nezodpovedne hospodáriacimi štátmi.
