Slovensku už raz finančné trhy odmietli požičať. Poslanci napriek tomu veselo míňajú

Finančné trhy už raz slovenskú ekonomiku odstrihli od nových úverov. Valiacu sa katastrofu nedokázala zastaviť ani ponuka nadštandardne vysokých úrokov. S príchodom pandémie vtedy finančné trhy jednoducho stratili dôveru v slovenské hospodárstvo. Prichádzajúce lockdowny mali potenciál narobiť v malej otvorenej ekonomike obrovské škody. Obrovskú katastrofu našťastie rozbehnutím kvantitatívneho uvoľňovania odvrátila Európska centrálna banka.

Strata prístupu k novým pôžičkám je nepríjemná pre každý štát. Peniaze získané z daní prichádzajú nárazovo. Naopak výdavky sa opakujú s mesačnou pravidelnosťou. Vyriešiť tento nesúlad pomáhajú práve emisie cenných papierov. Slováci si dnes príliš nevedia predstaviť dôsledky straty prístupu na finančné trhy.

Dočasné odstrihnutie od nových dolárov bolo v minulosti celkom bežné v Spojených štátoch amerických. Dôvodom boli žabomyšie spory okolo zvýšenia dlhového stropu medzi republikánmi a demokratmi. Vláda tak niekedy aj niekoľko týždňov nemohla vydávať nové dlhopisy. Výsledkom bol nedostatok dolárov, ktorý znamenal neplatené voľno pre mnohých štátnych úradníkov. Situácia sa upokojila až po navýšení dlhového stropu.

Podobným problémom s nedostatkom peňazí môže čeliť už budúca slovenská vláda. Síce to bude mať iné dôvody ako v USA, ale výsledok bude rovnako nepríjemný. Dramatické znižovanie výdavkov vyvolá nespokojnosť mnohých Slovákov. Európska centrálna banka z dôvodu vysokej inflácie ukončila éru lacných úverov. Predvolebné kortešačky v parlamente dokáže rozpadnutá koalícia bez problémov financovať vďaka predchádzajúcemu vytvoreniu obrovskej finančnej rezervy, ktorá je odhadom na úrovni desať miliárd eur.

Tieto astronomické peniaze si za nízke úroky prezieravo požičal štát pod vedením vtedajšieho premiéra Igora Matoviča. Pôvodne ich sľuboval minúť na splácanie starých dlhov. V realite ich s veľkou pravdepodobnosťou koalícia minie na ohlásené rozdávanie miliárd eur. Po vyplytvaní finančnej rezervy však krajinu čaká šetrenie. Tvrdosť úsporných opatrení bude závisieť od ochoty finančných trhov požičať nové peniaze. V súčasnosti je istá len jedna vec. Narozdiel od minulosti nepríde pomoc od ECB. Centrálna banka zasiahne jedine v prípade celoeurópskych problémov. Účet za nezodpovedné hospodárenie miestnych politikov budú musieť zaplatiť samotní Slováci.

Vzácna zhoda koalície s opozíciou

Diskusie v slovenskom parlamente je možné opísať ako nekonečný príbeh večnej zvady. V snahe zaujať voličov často padajú tvrdé slová, osobné urážky a vyhrážanie sa basou. Napriek plejáde urážok nastala pred pár dňami vzácna zhoda medzi rozpadnutou koalíciou a opozíciou. Podporu naprieč politickým spektrom získal návrh na častejšiu valorizáciu penzií. Je to zmena z pera opozičnej strany Hlas-SD. S príchodom nového roka sa začnú penzie valorizovať viackrát do roka, ak dôchodcovská inflácia prekročí hranicu piatich percent. Len toto jedno opatrenie má potenciál obrať štátnu kasu o stovky miliónov eur.

Symbolom neuveriteľného rozhadzovania peňazí je návrh na 500-eurovú odmenu za účasť v najbližších parlamentných voľbách. Päťsto eurová odmena pre každého voliča bude štátnu pokladnicu odhadom stáť prinajmenšom 1,5 miliardy eur. Toto opatrenie v snahe udržať sa pri moci presadzuje šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič. Populistické opatrenia sú symbolom každých volieb. Na súčasnej situácii je však zvláštne, že prechádzajú aj návrhy opozície a s rozdávaním peňazí sa začalo nezvykle skoro. Ešte koncom vlaňajška prešlo napríklad zrušenie koncesionárskych poplatkov a reštauráciám štát znížil sadzbu dane z pridanej hodnoty z 20 na 10 percent.

Nebezpečné zvyšovanie daní

Časť poslancov má snahu rastúce výdavky pokryť zvyšovaním daní. Lenže rozpadnutá koalícia nemá dosť hlasov na zmenu zákona o osobitnom odvode z podnikania. „Som si vedomý, že novela zákona nemusí prejsť a preto budeme ešte rokovať o jej podpore,“ hovorí predkladateľ zmien a poslanec Obyčajných ľudí Milan Vetrák. Práve pre neisté schválenie presunul termín záverečného hlasovania z februárovej na marcovú schôdzu národnej rady.

V súčasnosti platia mimoriadny odvod poisťovne, energetické či farmaceutické spoločnosti. Zákonom stanovená sadzba je 0,363 percenta minuloročného zisku pred zdanením. V rámci novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach navrhujú poslanci zvýšenie sadzby na rovné jedno percento. Ide o mesačnú sadzbu. Firmy tak nová regulácia v priebehu jedného roka oberie o 12 percent zisku.

Snaha o zdaňovanie bohatých prinesie vždy podporu časti verejnosti. Menej isté je už samotné zvýšenie príjmu v štátnom rozpočte. Napríklad firmy pôsobiace vo finančnom sektore sa mimoriadnemu odvodu dokážu relatívne jednoducho vyhnúť. Postačí zrušiť slovenskú centrálu a na domácom trhu začať podnikať ako pobočka zahraničnej spoločnosti. Na základe pravidiel o jednotnom európskom trhu nemôže slovenská vláda takto podnikajúce subjekty zaťažiť osobitným odvodom.

Hrozbu masívneho rušenia slovenských centrál si uvedomujú aj samotní poslanci. Preto navrhujú ponechať mimoriadne zvýšenie daní v platnosti len počas budúceho roka. Masívnej transformácii na zahraničné pobočky sa prirodzene bráni aj domáce vedenie finančných spoločností. Takáto zmena by totiž priniesla výpovede časti vysokopostavených manažérov. Napriek tomu v minulosti už viacero transformácií prebehlo. Na pobočky zahraničných spoločností sa premenilo niekoľko poisťovní a dokonca aj jedna banka.

Nevyčíslené dôsledky

Prijímanie zmien prostredníctvom poslaneckých návrhov prináša aj ďalšie problémy. Nikto napríklad nevyčíslil dôsledky osobitného odvodu na hospodársky rast. Na rozdiel od minulosti by prípadné mimoriadne zdanenie bánk určite malo negatívny vplyv na hospodársky rast krajiny. V časoch kvantitatívneho uvoľňovania totiž finančné domy nemali problém získať dosť lacných peňazí.

Počas pandémie mohli domáce banky napríklad podporovať miestne podniky vďaka dlhodobým refinančným operáciám (TLTRO III). Tento nástroj finančným domom priniesol lacné zdroje na úrovni 10 miliárd eur. Ide o sumu zodpovedajúcu približne deviatim percentám hrubého domáceho produktu Slovenska. „TLTRO operácie boli skutočne úspešné pri prenášaní atraktívnych podmienok financovania z bánk do reálnej ekonomiky, konkrétne firmám. Vyplýva to z ekonometrickej analýzy, pri ktorej sme použili detailné dáta za slovenský bankový sektor,“ konštatuje v najnovšom vydaní Frankfurtských hárkov analytický úsek meny, štatistiky a výskumu v Národnej banke Slovenska.