Slovensko nepatrí medzi štáty s najlacnejšou pracovnou silou, pod špičkou EÚ je však hlboko

Firmy podnikajúce na jednotnom európskom trhu minulý rok v priemere zaplatili jednému zamestnancovi za hodinu v práci 30,5 eura. Ide o sumu po započítaní všetkých daní a odvodov. Lenže z vysokých platov sa môžu tešiť len obyvatelia desiatich štátoch EÚ. Vo zvyšných sedemnástich sú mzdové náklady nižšie ako priemer.

Obrovské rozdiely sú stále medzi starými a novými členskými krajinami. Za mzdové náklady na jedného Luxemburčana je možné zamestnať až troch Slovákov alebo šiestich Bulharov. Náskok bohatších krajín chudobnejšie štáty tak skoro nedobehnú.

V percentuálnom vyjadrení síce mzdy na východe väčšinou rastú výrazne rýchlejšie ako na západe. No v nominálnom vyjadrení stále vedie západ na čele s Luxemburskom. Od roku 2021 do roku 2022 tam vzrástli hodinové mzdové náklady zo 48,4 eura na 50,7 eura. Medziročný rast o 2,3 eura je tretí najvyšší v Európskej únii. Slovenské aj bulharské náklady v tom istom období stúpli len o 1,1 eura. V percentuálnom vyjadrení sa pritom luxemburské mzdy zvýšili o 4,7 percenta, slovenské o 7,7 percenta a bulharské až o 15,3 percenta.

Slovensko je osemnáste

Bulharsko je v raste platov jednoznačným lídrom. Spomínaný rast o 15,3 percenta zvýšil hodinové mzdové náklady na 8,2 eura. Napriek dvojcifernému rastu je krajina stále na konci 27-miestneho rebríčka Európskej únie. Oproti predposlednému Rumunsku sú zárobky ľudí nižšie o osemdesiat centov.

Slovensku patrí osemnásta priečka. Na rovnakej pozícií bolo aj v roku 2021. V medziročnom porovnaní mzdové náklady domácich firiem stúpli o 7,7 percenta na 15,6 eura. Slovenský ekonomický rast bol dlhé roky postavený na lacnej pracovnej sile. V súčasnosti môžu investori za menej peňazí získať zamestnancov až v piatich krajinách platiacich eurom.