Slovensko IT má byť centrom IT excelencie štátu. Zatiaľ ním však nie sme, tvrdí jeho šéf

Slovensko IT počas svojej relatívne krátkej existencie pracovalo najmä na štyroch aplikáciách, pričom dve z nich sa nakoniec nikdy nepoužívali. Práve práca na menej dôležitých projektoch a absencia veľkých strategických projektov je predmetom častej kritiky zo strany odbornej verejnosti.

V súčasnosti je Slovensko v očakávaní aplikácie Slovensko v mobile, ktorá by svetlo sveta mohla uzrieť už počas mája či júna. Okrem toho sa pripravuje modernizácia portálu slovensko.sk. Šéf Slovensko IT Pavol Miroššay tvrdí, že teraz sa plánujú sústrediť práve na strategické projekty pre štát, no zároveň si uvedomuje, že je to beh na dlhú trať.

Na ktorých projektoch Slovensko IT pracovalo od svojho vzniku?

Zo začiatku bolo najdôležitejšie skonsolidovať firmu. Nakoľko historicky sme vznikli s tým, že sa na trhu práce uvoľnili IT odborníci, takže viac menej sme okolo sto ľudí dostali rýchlo do firmy. Je náročné, keď spoločnosť rastie takýmto skokovým spôsobom.

V podstate ide z nuly na sto zamestnancov, nemá materskú firmu, keď sa procesy len preklopia. Veľa vecí sme museli nastavovať. Ale napriek tomu sa nám podarilo za dva mesiace začať pracovať na aplikácii eRúško, ktorá sa často spomínala v médiách.

Aplikácia sa ale nikdy v praxi nepoužívala.

Aplikáciu sme dostali do stavu funkčného prototypu a v podstate sa čakalo na to, či sa pustí do produkcie. To bola naša prvá lastovička, ktorú sme urobili. Okrem toho štát komunikuje o elektronických službách prostredníctvom systému ID SK. Je to dizajnový systém, ktorý udáva to, ako majú vizuálne vyzerať elektronické služby. Do nášho vzniku bolo o ID SK postarané ad-hoc v rámci komunity. Prevzali sme to pod seba a spoločne na tom koncepčne pracujeme.

Zmysluplné projekty nevidno

Pracovali ste teda na eRúšku a dizajnovom systéme. Nie je to podľa vás málo?

Začiatkom minulého roka sme vnímali komplikovanú situáciu v súvislosti s nariadeniami počas pandémie, ktoré boli často pre občanov chaotické. Vtedy sme vyšli von s aplikáciou Covid automat, ktorá vznikla ako iniciatíva našich zamestnancov. Nebolo to náročné urobiť po technickej stránke, ale v štátnej správe je často komplikované podať informácie občanovi tak, aby boli jasné a zrozumiteľné.

Paralelne s aplikáciou Covid automat sme robili aplikáciu s názvom Pendler Pass. Tá tiež nešla von do produkcie, no riešili sme pri nej zadefinovaný problém, ktorý malo ministerstvo vnútra s tým, kto je, kto nie je pendler.

Ako funguje komunikácia medzi Slovensko IT a zákazníkom, teda štátom, pre ktorého dodávate?

V štátnej správe je to trochu komplikovanejšie a administratívne procesy trvajú veľmi dlho. Tu je jedna z výhod našej firmy. Niekedy dokážeme veľmi rýchlo zareagovať, nemusí sa udiať klasické verejné obstarávanie a dokážeme začať pracovať, pričom všetky administratívne procesy dobehnú neskôr.

To sú príklady Pendler Passu či eRúška. Vnímali sme, že v danom čase bola potreba oboch aplikácií. Akonáhle sa však projekt dostane do určitého stupňa vývoja, potom sa rozhodujeme, čo s tým ďalej, aby sme zbytočne nespálili veľa času. Dôležité je ešte zdôrazniť, že v tom období sme nemali podpísané zmluvy s ministerstvom a zmysluplne sme využívali našu voľnú kapacitu.