Slováci siahnu do kasičky. Žiadne stropy potravín, lacné energie či zmeny v daniach, je to inak

Slováci sa vraj môžu tešiť na lepšiu a krajšiu budúcnosť. Konkrétne na nižšiu daň z pridanej hodnoty pri pohonných hmotách či gastro, na nižšie dane ceny potravín i na nový príspevok pre nízkopríjmových zamestnancov, ktorým pokryjú vyššie výdavky.

Takýto dojem mohli nadobudnúť mnohí bežní ľudia, ktorí sa nechali ovplyvniť informáciami vlády o určitých kompenzáciách, ktoré má mať vláda čoskoro na stole.

Buď teda premiér Eduard Heger i minister financií Igor Matovič zo dňa na deň svoje názory, ktoré prezentujú posledné dva roky ako nemenné, zmenili, alebo vládni poslanci len chcú navodiť takýto dojem. TREND sa na to pozrel bližšie, čo je reálne a čo pravdepodobne nie.

Verejná deklarácia, či len marketing?

Deklarácia s obchodníkmi je podpísaná, avizoval 11. marca minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (OĽaNO). Niektoré médiá hneď avizovali, že pri 13 potravinách reťazce nebudú zvyšovať ceny. Minister to takto aj politicky prezentoval.

„Žijeme v neľahkých časoch a verím, že podpisom tohto dokumentu sa aj naplnia očakávania upokojiť vzniknutú situáciu, ktorú vyvolali zvýšené ceny energií. Preto vznikol zoznam konkrétnych 13 základných potravín, ktorých cenu musia mať naši spotrebitelia garantovanú,“ uviedol na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nominant OĽaNO). Ide napríklad o pšenično-ražný chlieb, mlieko, vajcia, maslo či bravčové párky.

Reálne garantované však nie je na Slovensku nič. Je to podobné, ako keď OĽaNO dalo pred voľbami 2020 verejne hlasovať ľuďom o 11 riešeniach problémov (rozhodnito), ktoré ich dlhodobo trápia, vraj nech sa slobodne vyjadria.

Vyjadrili sa, hlasovalo viac ako 67-tisíc ľudí, nič im to nebolo platné. Žiadna hmotná zodpovednosť politikov, ani zmeny zákonov súvisiacich s podnikaním vždy len od 1. januára, ako to bolo navrhnuté. V praxi sa často deje pravý opak. Deklarácia je zrejme niečo podobné.

Vnímam to ako marketingovú akciu ministerstva pôdohospodárstva, prezrádza pre TREND Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS). Vláda zrejme chcela napodobniť susedné Maďarsko, ktoré od februára 2022 reguluje ceny šiestich potravín, a to natvrdo.

Obchodníci ich museli povinne vrátiť na úroveň pred 15. októbrom 2022. Rovnako sa tam zaviedol od novembra 2021 cenový strop na pohonné hmoty, a to aktuálne až do polovice mája 2022, čo analytici i ekonómovia kritizovali. Malé čerpacie stanice to posledné obdobie privádza do bankrotu, rovnako sa sťažujú aj obchodníci. TREND zisťoval viac, čo sa reálne chystá na Slovensku.

Nižšie ceny potravín? Vôbec nie

Obchodníci na Slovensku odmietli svoje marže zverejniť, čo by narušilo konkurenčnú súťaž.

„Reťazce si konkurujú rovnako v dobrých aj zlých časoch, tak ako nemali žiadny špeciálny dôvod plošne zvyšovať marže včera, nemajú ho ani dnes. Skôr naopak, cezhraničná konkurencia Poľska a Maďarska a opatrnejšie správanie spotrebiteľov konkurenčný tlak ešte zvyšujú. Ministerstvo bude spokojné, že môže tvrdiť, že niečo urobilo, ale reálny dopad bude minimálny,“ konštatuje M. Vlachynský. Treba podľa neho dodať, že našťastie.

Zastropovanie cien musí skôr alebo neskôr nasledovať prídelový systém, inak to fungovať nemôže, uvádza analytik.

„Ak ceny zastropujete pod trhovou úrovňou a nezavediete povinný prídelový systém, tak buď dodávatelia presmerujú svoju produkty tam, kde im trhovú cenu zaplatia – a budete mať prázdne pulty. Alebo sa v sekvencii obchodník – potravinár – farmár rozšíria straty, a následne bankroty – a budete mať prázdne pulty,“ poznamenáva M. Vlachynský.

Slovenská poľnohospodárstva a potravinárska komora (SPPK) dlhodobo poukazuje na to, že potravinári a poľnohospodári ťahajú za kratší koniec pri spore s reťazcami.

„Na Slovensku sa 80 percent potravín predáva cez päť obchodných reťazcov. Domáci výrobcovia potravín nemajú na výber z veľa možností, kde predať potraviny, sú nútení akceptovať ich podmienky,“ hovorí pre TREND hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Vláda zbytočne teoretizuje, treba iné

Potravinárom sa tiež zvyšujú náklady na výrobu, rastú ceny energií, avšak tie často kvôli podmienkam obchodníkov nemôžu zohľadniť do odbytových cien. A čo hovorí na deklaráciu rezortu pôdohospodárstva predseda SPPK Emil Macho?

Ako povedal pre RTVS 11. marca, proces zvyšovania cien vstupov a zdražovania naďalej pokračuje. „Ide len o to, že obchodné reťazce podpísali s rezortom memorandum, že nebudú túto situáciu zneužívať, aby potraviny rástli aj na úkor zvyšovania ich marží. Reťazce majú úroveň marží rovnako ako doteraz. Rast cien potravín je nezastaviteľný v súčasnej situácii vysokej inflácie,“ dodal E. Macho.

Vláda by im vraj mohla pomôcť napríklad jednorázovou pomocou potravinárom na zmiernenie dopadu cien energií, znížením daňovo-odvodového zaťaženia pri práci v noci a podobne. K takýmto krokom sa však koalícia nechystá. 

Samotné vykonanie dohody o pevných maržiach je podľa M. Vlachynského technicky nerealizovateľné. To mohlo napadnúť len niekoho, kto nemá o finančnom riadení obchodnej firmy ani poňatia.

Priemerné marže sú len teoretické položky v štatistických tabuľkách, v realite nič také neexistuje.

„Priemerný chlieb“ a „priemerná marža“ sú len teoretické položky v štatistických tabuľkách, v realite nič také neexistuje. Existujú desiatky rôznych chlebov a marža, ktorá sa vyvíja podľa obchodníka, miesta, času, dodávateľa a podobne,“ spresňuje analytik INESS.

Nižšia DPH? Opäť zrejme sľuby

Vláda má údajne na stole aj ďalšiu novinku, o ktorej ešte ani sama nevie. Člen predsedníctva hnutia Sme rodina a poslanec Národnej rady (NR SR) Igor Kašper 12. marca v relácii RTVS Sobotné dialógy uviedol, že zníženie DPH na pohonné látky je reálne.

„Áno, je to na stole, aj v rámci balíka ´Lex Ukrajina´, či už znižovanie DPH alebo spotrebnej dane. To je v súvislosti s balíkom týkajúcim sa päťpercentnej DPH na potraviny. Musíme to urobiť teraz. Keď to neurobíme teraz, bude to mať pre slovenskú ekonomiku oveľa väčšie následky,“ priblížil l. Kašper. Ťažko povedať, do akej miery ide o reálny návrh.

Naposledy 13. marca premiér E. Heger v relácii RTVS O päť minút dvanásť túto informáciu nepotvrdil, nič o ňom totiž nevie. „Nemôžem to potvrdiť. Úprimne, táto informácia je pre mňa prekvapením.“ Rovnako o tom nič nevedel ani Juraj Šeliga, poslanec NR SR a podpredseda strany Za ľudí. „Bola to zrejme nepresná informácia. Takto debata nestála,“ dodal pre RTVS.

Paradoxom je, že ešte 6. marca 2022 o nižšej DPH minister financií Igor Matovič nechcel ani počuť, a to v relácii Na telo televízie Markíza. „Nie je to téma. Všetci sa pozerali na to, čo urobí nižšia DPH v Poľsku, tam to vôbec nezabralo. Obchodníci si nechali celú maržu, teda toto nie je cesta, ktorou vieme reálne bojovať proti inflácii,“ uviedol I. Matovič.

Reálnou hrozbou podľa neho je, ak by Rusko zatvorilo prívody plynu a ropy do Európy, spôsobilo to tak extrémne cenové šoky, že inflácia by mohla vyskočiť aj na 15 percent (vo februári 2022 to bolo 8,5 percenta).

Na ďalšiu otázku ohľadom nižšej DPH na gastro, ktorú tento sektor dlhodobo presadzuje dodal, že skôr potrebuje ľudí dostať do reštaurácií. „Najviac postihnutým prevádzkam pomôžeme tak, že tam budeme chodiť. Ťažko sa mi hovorí, choďte do reštaurácií, ale nesmieme prestať žiť. Lebo ak znížime DPH, ale do reštaurácií príde o polovicu menej ľudí, nepomôže im to,“ dodal minister financií. O žiadnej nižšej dani nebola ani reč.

Chudobní si prilepšia? Nevedno

Nie je jasné, ako to napokon dopadne aj s kompenzáciou cien energií pre domácnosti. Aj tu je veľký otáznik.

„Vojna vyrobila účet miliardu či dve miliardy eur navyše, ktoré musíme zaplatiť zo štátneho rozpočtu. My nedokážeme financie použiť valorizáciu či refinancovanie cien energií,“ uviedol I. Matovič pre TV Markíza. Teoreticky si výdavky na vojnu môže Slovensko nárokovať z Bruselu, avšak minister nevie, koľko nám z 500 miliónov eur, určených pre všetky krajiny EÚ, reálne preplatia.

Ďalšiu otázku možnej kompenzácie otvoril J. Šeliga, podpredseda strany Za ľudí v relácii o 5 minút dvanásť 13. marca.

„Chceme pomôcť pracujúcej chudobe, ktorá má nízky príjem, napriek tomu, že chodí do práce. Vyplatili by sme jej istý typ daňového bonusu. To znamená, že by jej zostalo na výplatnej páske viac, daň by mali nižšiu,“ uviedol. Verí, že sa mu to podarí sprocesovať v rámci koalície do leta, predbežná dohoda na tom vraj je.

Kompletný mechanizmus tohto bonusu vypracuje rezort financií spolu s rezortom práce. „Debata je o tom, poskytnúť jednému pracujúcemu 100 až 200 eur v rámci daňového bonusu. Je pravda, že štátny rozpočet nemá bezodnú pokladnicu, v tomto prípade by išlo o výdavky okolo 150 miliónov eur. Malo by sa to týkať zárobkov vo výške okolo minimálnej mzdy (646 eur mesačne),“ dodal J. Šeliga.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak si vie predstaviť pomoc pre 100-tisíc nízkopríjmových domácností vo forme mimoriadneho daňového bonusu. Uviedla to pre TREND hovorkyňa rezortu Eva Rovenská.

„Ten by sa týkal do 300-tisíc ľudí, ktorí žijú v takýchto domácnostiach. V závislosti od výšky príjmu by si domácnosti mohli prilepšiť o sto alebo dvesto eur a to tak, že zamestnávateľ by v príslušných mesiacoch odviedol buď nulovú alebo oveľa nižšiu daň. Toto opatrenie je predmetom diskusií s koaličnými partnermi."

Reformou slabo zarábajúci stratia 

Paradoxom je, že I. Matovič ešte v novembri 2021 v rámci návrhov daňovo-odvodovej reformy uvádzal pravý opak. Sľuboval zjednotiť dane a odvody, ale za cenu zrušenia všetkých daňových či odvodových výnimiek.

Zvýšenie čistých miezd zamestnancov bude teda len symbolické, ak vôbec nejaké. Najmä pri nízkopríjmových zamestnancoch to bude ´o ničom´,“ objasnil vtedy na sociálnej sieti expert na dane, mzdy a odvody Jozef Mihál.

Stratiť sa mali súčasné výhody, napríklad príspevky na stravovanie, príspevok na rekreáciu i sociálny fond. Teraz im prekvapivo má pribudnúť niečo v štýle daňového bonusu pre slabo zarábajúcich. Pripomína to zamestnaneckú prémiu, ktorú ešte v roku 2009 zaviedla vláda Roberta Fica. Išlo o opatrenie, ktoré malo zvýšiť čistý príjem zamestnanca pracujúceho za nízku mzdu.

Podstata bola v tom, že ak základ dane zamestnanca nedosiahol ani nezdaniteľné minimum a zamestnanec tak neplatil žiadnu daň, štát mu na prilepšenie vyplatil „zamestnaneckú prémiu“. Čiže vlastne išlo o zápornú daň.

Ako je to dnes? Zámer sa často míňa s realitou. Tak ako aj v minulom zdaňovacom období, aj v tomto na zamestnaneckú prémiu nemá nárok nikto pri podávaní daňového priznania pre fyzické osoby za rok 2021, aj napriek tomu, že je stále v zákone definovaná, uvádza portál akouctovat.sk.

Ďalšie dôležité správy