Ján Solík, predseda Združenia podnikateľov Slovenska
Ako zásadný je problém „fiktívnych“ živnostníkov?
Hranica medzi výkonom závislej práce a zastretým pracovným pomerom je často veľmi tenká a vyžaduje individuálne posúdenie. Hoci sa za uplynulých 15 rokov viackrát menila legislatíva týkajúca sa definície závislej práce a kontrol, tak nevidíme, že by si relevantné štátne inštitúcie viedli štatistické údaje o tomto probléme, jeho veľkosti a vývoji. Či už ide o inšpektoráty práce, Sociálnu poisťovňu, alebo Finančnú správu. Napríklad inšpektorát práce dlhé roky vykazoval len celkové údaje o nelegálnom zamestnávaní, teda kumulované dáta, ktoré zahŕňali tak prípady zamestnávania načierno, ako aj dáta o zastretých pracovných pomeroch. V zásade jediným zdrojom dát o počte prípadov, keď má práca vykonávaná na živnosť charakter závislej práce, je Štatistický úrad. Tieto dáta však majú niekoľko problémov. Tým najväčším je, že ide o samoidentifikáciu respondentov. V príslušnom prieskume niekoľko stoviek živnostníkov odpovie kladne na otázku, či má ich práca charakter závislej práce. V prieskume však dostávajú aj ďalšie otázky, ktoré smerujú k charakteristikám ekonomickej závislosti, a odpovede si často odporujú, čo však štatistický úrad už nijako nezohľadňuje. Z do značnej miery nekonzistentných odpovedí od pár stovák respondentov, tak vzniká odhad o viac ako 120 000 fiktívnych živnostníkoch. Už niekoľko mesiacov sa tak robí top téma z problému, o ktorého veľkosti existujú len veľmi chabé údaje.
Akému najväčšiemu problému čelia Vaši členovia v súvislosti s podnikaním týkajúcim sa živnostníkov?
Zamestnávatelia na Slovensku čelia dlhodobo nedostatku kvalifikovaných zamestnancov. V situácii, keď je čoraz náročnejšie nájsť vhodných kandidátov a obsadiť voľné pracovné pozície, musia čeliť ešte jednému dodatočnému problému. Na voľné pozície sa hlásia kandidáti, ktorí nemajú záujem o pracovný pomer, ale chcú spolupracovať výhradne formou dodávateľsko-odberateľského vzťahu ako živnostníci. Táto požiadavka sa čoraz častejšie objavuje aj zo strany súčasných zamestnancov.
Tento trend má viaceré príčiny a zhoršuje už tak výrazný problém nedostatku pracovnej sily. Napríklad u mladých pracovníkov je motiváciou najmä väčšia miera slobody a nezávislosti, u pracovníkov platforiem je to flexibilita, ktorú neumožňuje pracovno-právna legislatíva, pri cudzincoch z tretích krajín sú to reštriktívne pravidlá na získanie alebo zmenu potrebných povolení v zamestnaní a v uplynulých rokoch tento trend ešte zhoršili zmeny motivujúce pracovníkov k odchodu do predčasného dôchodku, popri ktorom môžu zarábať v zamestnaní len v obmedzenej miere. Ak zamestnávatelia nechcú obmedziť svoju ekonomickú aktivitu, často nemajú inú možnosť, než zabezpečiť vykonávanie činností vo firmách formou obchodnej spolupráce so živnostníkmi.
Akým smerom by sa malo ubrať legislatívne úsilie, aby dokázalo zabezpečiť efektivitu aj spravodlivosť v podnikaní a práci?
Treba zdôrazniť, že trend a záujem uzatvárať flexibilné vzťahy medzi firmami a pracovníkmi bude narastať, pretože flexibilitu preferuje stále väčší počet ľudí na trhu práce. Preto by sa návrhy na legislatívne zmeny mali uberať najmä týmto smerom. V pracovno-právnej legislatíve je potrebné prijať sériu zmien, ktoré uľahčia zamestnávanie na pracovný pomer, zatraktívnia prácu na viacero skrátených úväzkov, uľahčia sezónne zamestnávanie, umožnia vniesť väčšiu mieru zmluvnej voľnosti do vzájomného nastavenia vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom a znížia regulačnú a administratívnu záťaž súvisiacu so zamestnávaním. Len pre predstavu, ak sa firma rozhodne stať zamestnávateľom, začne sa na ňu vzťahovať balvan pozostávajúci z približne 1 700 strán dodatočných regulácií. Niet sa čo čudovať, že sa často firmy do zamestnávania nehrnú, alebo že v počtoch živnostníkov bez zamestnancov je Slovensko na popredných priečkach. Úprava pracovno-právnej legislatívy je kľúčová pri odstraňovaní motivácií pre zastieranie pracovných pomerov.
Je ilúziou myslieť si, že zmenami v legislatíve či plošnými represívnymi opatreniami dôjde automaticky k zmenám činností vykonávaných na živnosť na štandardné úväzky bez toho, aby sa táto zmena dotkla čistého príjmu pracovníkov, a celú dodatočnú záťaž absorbujú zamestnávatelia bez dopadu na ich konkurencieschopnosť. Namiesto očakávaného zvýšenia výberu daní a odvodov sa pri neodborných a narýchlo ušitých opatreniach môžu naopak znížiť príjmy štátneho rozpočtu a narásť výdavky sociálneho systému.
Dôvody pre prechod z pracovného pomeru na živnosť a zo živnosti na zamestnanecký pomer však nemajú len finančný charakter, preto je dôležité pred prijatím opatrení dôsledne analyzovať rôzne skupiny motivácií, a prípadné legislatívne zmeny prijímať na základe faktov, dát a odbornej diskusie. Na zabezpečenie nevyhnutných dát je potrebné upraviť metodiku Štatistického úradu SR, ktorej aktuálne nastavenie skresľuje údaje o počte živnostníkov, ktorých činnosť má znaky závislej práce, a rovnako je potrebné zlepšiť kvalitu dát týkajúcich sa výsledkov kontrol zastretých pracovných pomerov a pracovných úrazov.
Zároveň je na mieste otázka, že ak chcú politici preferovať pracovné pomery pred vykonávaním prác formou živnosti, prečo nejdú príkladom poslanci NRSR pri svojich asistentoch alebo prečo pri verejných obstarávaniach obstarávatelia nevyžadujú dostatočný počet kmeňových zamestnancov na realizáciu zákazky.
Živnostníci tvoria značnú časť podnikateľských subjektov a ich činnosť prináša benefity celej ekonomike. Nariaďovanie minimálneho počtu zákazníkov alebo prijímanie ďalších, obdobných regulačných opatrení, je zásadným zásahom do slobody podnikania a ohrozením samotnej podstaty živnostenského podnikania, so všetkými negatívnymi dôsledkami pre ekonomiku aj verejné financie. V konečnom dôsledku tieto opatrenia znížia počet živnostníkov, chuť podnikať a postarať sa o vlastné živobytie.
