Takzvaná zelená povesť spoločnosti už nie je len marketingová snaha, ale stratégia, ktorá má vplyv na jej chod a úspech. Podniky, ktoré investujú do obnoviteľnej energie, totiž ukazujú, že im záleží na ochrane životného prostredia a udržateľnosti. „To môže prilákať novú klientelu, ktorá preferuje ekologicky zmýšľajúce spoločnosti,“ myslí si konateľ firmy energovision Lukáš Bago.
Dôvodov je viacero, pričom medzi nimi dominujú minuloročné udalosti na trhu s cenami energií, ktoré vyvolal konflikt na Ukrajine. Práve po ňom sa medzinárodné spoločenstvo rozhodlo významne znížiť využívanie fosílnych palív.
Tie však mala zelená politika Európskej únie v hľadáčiku už dlhšie, rovnako ako znižovanie skleníkových plynov, za ktoré sú vo veľkej miere zodpovedné práve budovy. Dobrou správou však je, že tento sektor má najväčší potenciál na znižovanie ich produkcie, a to tak pri ich výstavbe, ako i energetickej modernizácii, najmä prostredníctvom doplnkových obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
- Energovision
Mladá spoločnosť zložená so špecialistov s bohatými skúsenosťami z oblasti energetiky. Svojim klientom poskytuje služby v oblasti smart energetických riešení, prioritne v rámci fotovoltiky. Zabezpečuje komplexné fotovoltické riešenia pre podniky rôzneho zamerania s kvalitným spracovaním, dôrazom na detail a vynikajúcim zákazníckym servisom. Povzbudzuje podniky, aby nachádzali spôsob, ako udržiavať svoje okolie zelené, pričom sa zameriava na to, aby svojim klientom uľahčili osvojenie si obnoviteľnej energie. Vo svojom portfóliu majú viac ako 190 inštalovaných fotovoltických zariadení väčšieho i menšieho rozsahu, čo v ekologických číslach znamená, že každý rok šetria viac ako tri a pol milióna kilogramov emisií oxidu uhličitého.
Medzi nimi má svoje nepopierateľné miesto fotovoltika, ktorej inštalácia je pre podniky významnou stratégiou na zlepšenie energetickej efektívnosti. „Čaká nás obdobie, keď sa do fotovoltiky oplatí najviac investovať,“ upozorňuje L. Bago, pričom svoje tvrdenie argumentuje aktuálnou situáciou na trhu. Cena materiálu v porovnaní s minulým rokom totiž klesla.
Takisto vzniklo veľa nových firiem a dodávateľov fotovoltických zariadení, čo zvýšilo ponuku oproti dopytu. Odborník preto pre úplnosť spotrebiteľov upozorňuje, aby boli obozretní a vybrali si správneho a seriózneho partnera. Ako vzor im môžu slúžiť spokojní zákazníci, ktorí už využívajú solárnu energiu v rámci svojich budov, a tým aj navonok ukazujú svoju sociálnu zodpovednosť voči zamestnancom a okoliu.
Povinnosť, ale aj príležitosť
Okrem toho im energetická modernizácia podľa odborníkov môže pomôcť v oblasti povinnosti ESG reportovania. Energetická efektívnosť a znižovanie uhlíkovej stopy sú totiž jedny z bodov, ktoré budú musieť firmy od roku 2026 zverejňovať. „Modernizácia spojená s inštaláciou technológií OZE je preto pri reportovaní ideálna, ak nie sú dokonca neoddeliteľné,“ myslí si projektový manažér Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE Marian Maraffko.
Od roku 2026 budú musieť firmy zverejňovať údaje o energetickej efektívnosti a znižovaní uhlíkovej stopy
Povinnosť ESG reportovania môže byť veľká motivácia pre podniky, ktoré sa chcú odlíšiť a posilniť si postavenie na neustále sa meniacom trhu. Podľa L. Baga totiž reportovanie prináša benefity, ktoré majú v dlhodobom horizonte pozitívny dosah na vnímanie podniku zo strany nových investičných podnikov, klientov a iných zainteresovaných strán, pretože tie sú pri svojich rozhodnutiach čoraz viac zamerané na udržateľnosť a ESG faktory.
Pri reportovaní by si však firmy mali dať pozor aj na to, akým spôsobom budú jednotlivé informácie publikovať. Zamestnanci, klienti či verejnosť rozumejú jednoduchším informáciám, ktoré skôr opisujú aktivity podniku. Investori, partneri či iné inštitúcie a subjekty vyžadujú informácie o firme v číselných dátach. Spoločnosť pritom takéto aktivity môže využiť na prezentovanie svojich ekologických úspor, najmä znižovania emisií skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok.
Tlak zákona
Spomínané povinnosti majú pritom nielen pomáhať, ale aj motivovať spoločnosti, pre ktoré nie sú benefity plynúce zo spoločenskej zodpovednosti dostatočne zaujímavé. Mali by si však uvedomiť, že tento postoj im môže postavenie na trhu skomplikovať, a to nielen v súvislosti s ESG reportingom, ale aj s energetickým auditom. Európska legislatíva vyžaduje, aby si veľké podniky prostredníctvom energetických auditov preverovali, do akej miery sa správajú energeticky efektívne a aké majú možnosti znížiť spotrebu energie a využívať obnoviteľné zdroje.
V praxi to znamená, že veľké podniky si musia na základe zákona o energetickej efektívnosti nechať vykonať aspoň raz za štyri roky energetický audit. Malé a stredné podniky majú túto povinnosť len v prípade, ak by chceli využiť európsku podporu na realizáciu úsporných opatrení. Aj to však plánuje EÚ zmeniť, pretože podľa novej smernice by o audite nemala rozhodovať veľkosť podniku, ale jej ročná spotreba energie.
Vedúci energetického poradenstva Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Michal Ilovič uvádza, že na financovanie energeticky úsporných opatrení a využívanie obnoviteľných zdrojov energie môžu firmy využiť európsku pomoc prostredníctvom Programu Slovensko.
Pre malé a stredné podniky je plánovaná aj úplne nová forma podpory v podobe poukážok na inštaláciu zariadení na využívanie OZE. Poukážky budú môcť firmy využiť aj na energetický audit, ktorý je považovaný za oprávnený výdavok. Projekt s názvom Zelená podnikom je v prípravnej fáze, jeho spustenie je plánované ešte v tomto roku.
Motivácia v podobe financií
Z ekonomického hľadiska sa tak inštalácia OZE stáva pre podnikateľov čoraz výhodnejšou. L. Bago medzi ďalšie výhody zaraďuje najmä nižšie náklady na energie. „Je to významný nástroj, ktorý sa môže odzrkadliť napríklad v nižších prevádzkových nákladoch a zlepšiť tak celkovú finančnú výkonnosť spoločnosti,“ myslí si.
Ukazuje to aj príklad firmy energovision, v ktorej konateľ spoločnosti L. Bago pracuje s celkovou spotrebou podniku 250 megawatthodín za rok. Ak by si inštaloval fotovoltické zariadenie s produkciou 94,82 megawatthodiny, z ktorých by spotreboval 74 percent, dokázal by pri priemernej cene energie 0,18 eura za kilowatthodinu ročne ušetriť 12 600 eur.
Pri cene investície 74-tisíc eur sa tak podniku náklady vrátia maximálne do šiestich rokov. Pre úplnosť však L. Bago upozorňuje firmy na faktory, ktoré by mali pred takouto investíciou zvážiť. Ide napríklad o orientáciu budovy na svetové strany, klimatické podmienky alebo dostupnosť slnečného žiarenia. Takisto sa zohľadňujú individuálne potreby každého podniku, najmä na základe jeho veľkosti a charakteristiky.
Nie je firma ako firma
Nevýrobné spoločnosti majú väčšinou menšiu spotrebu energie a často sa nachádzajú v kancelárskych priestoroch, obchodných domoch alebo malých zariadeniach, kde je diverzifikácia procesov a aktivít nižšia. Menšie podniky zvyknú mať jednoduchšie riadenie s menšou pracovnou hierarchiou, vďaka čomu vedia aplikovať energetické zmeny rýchlejšie a flexibilnejšie.
Z hľadiska finančných prostriedkov na modernizáciu mávajú však obmedzenia v súvislosti s nižším rozpočtom. Preto jednotlivé kroky k naplneniu cieľa realizujú s odborníkmi postupne či jednoduchšou formou. Veľké spoločnosti si však môžu dovoliť investovať do rozsiahlejších a nákladnejších technológií, čoho výsledkom je viac inštalovaných zdrojov a s tým spojené väčšie úspory.
Na druhej strane si však vyžadujú komplexnejší monitoring pri zavádzaní fotovoltiky, ako aj viac času na zavedenie modernizácie pre koordináciu medzi oddeleniami. „V oboch prípadoch je dôležité obrátiť sa na odborníka, ktorý v prvom rade zhodnotí stav danej budovy a následne vie navrhnúť najefektívnejší rad opatrení, ktoré je možné realizovať,“ dodáva analytik záujmového združenia Budovy pre budúcnosť Richard Paksi.
