Slovenské verejné financie na zvládnutie starnutia nie sú pripravené. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je v pásme vysokého rizika a dosahuje úroveň 6,2 percenta HDP. Podiel samotného zdravotníctva je len na úrovni 0,44 percenta HDP. Okrem zdravotníctva bude starnutie populácie zvyšovať náklady aj v dôchodkovom a sociálnom systéme. Vplyv všetkých spomínaných oblastí je vo výške 2,8 percenta HDP.
Zahraničné skúsenosti ukazujú, že štáty, ktoré včas zareagovali na demografické výzvy, dosiahli lepšie výsledky v udržateľnosti svojich verejných financií. Napríklad severské krajiny zaviedli úspešné reformy dôchodkového systému a integrované modely dlhodobej starostlivosti, čo im umožnilo lepšie zvládnuť náklady spojené so starnutím populácie. Slovensko by sa mohlo inšpirovať týmito príkladmi a prispôsobiť ich vlastným podmienkam a potrebám.
Švédsko zaviedlo v roku 1998 dôchodkovú reformu založenú na princípe príspevkov definovaných výnosov. Tento systém zahŕňa aj takzvanú „notional defined contribution“ (NDC) schému, ktorá umožňuje, aby boli príspevky zapisované na virtuálne účty, ktoré rastú v závislosti od ekonomického rastu a inflácie. Systém obsahuje stimuly pre dlhšie zotrvanie na trhu práce, ako je znižovanie daní pre starších pracovníkov a vyššie dôchodky pre tých, ktorí pracujú dlhšie.
V kombinácii s dobrou lekárskou starostlivosťou priemerný Švéd prežije v zdraví takmer 73 rokov. Popritom pracuje a vďaka odvádzaniu odvodov tlmí rastúce náklady na dôchodkový systém. Práve motivovanie starších ľudí dlhšie pracovať v kombinácii s dobrým zdravotným systémom je kľúčom k zvládnutiu zlej demografie. Na Slovensku je momentálne trend opačný a štát zakazuje pracovať predčasným dôchodcom.