Osemhodinový pracovný čas jasne definoval hranice. Dnes sú práca a súkromie ťažko oddeliteľné

Keď si podniky začali osvojovať prácu na diaľku, pre zamestnancov bolo čoraz zložitejšie oddeľovať pracovný a domáci život. Dnes je jasné, žeintegrácia medzi pracovnými a súkromnými povinnosťami je nevyhnutná pre zlepšenie ako fyzickej, tak aj duševnej pohody, a rozhodujúca pre rozvoj kariéry.

Definícia balansu medzi pracovným a súkromným životom prešla v priebehu obdobia mnohými výraznými zmenami.

Nie rovnováha, ale dynamika

Flexibilný pracovný čas je hlavnou súčasťou toho, ako dnes pracovníci vnímajú work-life balance. Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je stav, v ktorom sa človek rozhodne uprednostniť v rovnakej miere požiadavky práce a kariéry a požiadavky svojho osobného života.

„Človek nie je vychýlený ani na jednu stranu, teda má ideálny pomer naplnenia v práci a v súkromí. Človek je zložitý psycho-sociálny organizmus, potrebuje mať naplnené mnohé potreby a o skutočnom stave rovnováhy v podstate nemôžeme hovoriť, je to skôr neustále meniaca sa dynamika a pohyb,“ vysvetľuje psychologička a koučka Katarína Lesayová.

Pri rozšírenom ponímaní sa dá hovoriť aj o ďalších zložkách rovnováhy, ako je zapojenie sa do komunitného života, starostlivosť o seba a vlastné zdravie, šport, rodinný život, priatelia a podobne. Jednotlivec, ktorému chýba takáto rovnováha, má viac pracovných a domácich povinností, pracuje dlhšie a chýba mu osobný čas.

Mylná predstava

Prvá myšlienka hľadania balansu medzi prácou a súkromím sa objavila počas rozšíreného zavedenia osemhodinového pracovného času na začiatku 20. storočia. Voči striktným normám pracovníci zo začiatku protestovali. Neskôr však pochopili, že presne vymedzený čas im dáva dostatočný priestor na osobný život.