Najviac pracujúcich dôchodcov je Bratislavskom kraji

Takmer 12-tisíc dôchodcov využilo vlani zmenu zákona a predčasne odišlo do dôchodku. O tom, čo pre seniorov znamená prerušenie kontaktu s prácou sa TREND rozprával so sociologičkou SAV Zuzanou Kusou.

Ak si človek uvedomí, že už je v dôchodkovom veku a do konca života už nemusí pracovať, aké sú to pocity? Zrejme je veľký rozdiel medzi manuálne pracujúcimi a zamestnancami v kanceláriách?

Určite je v tom rozdiel. Závisí to však aj od toho, či ľuďom odchodom do dôchodku odbudne najmä fyzická námaha, stres či neúnosná monotónnosť, alebo sa im zavrú dvere aj za priateľským pracovným kolektívom. A či ich okrem možnosti byť stopercentným pánom svojho času čaká prázdne hniezdo, vyprázdnená peňaženka a pocit, že okrem lekára nemajú komu zavolať.

Dá sa povedať, že aj manuálne pracujúci po istom čase na penzii cítia potrebu znova sa nejako vrátiť do pracovného života?

Dobrý pracovný kolektív je po dobrom plate, výhodnej pracovnej dobe a pracovných podmienkach najžiadanejšou stránkou vykonávanej práce. Vzájomne sa podporujúci kolektív spolupracovníkov, ktorí sa môžu na seba spoľahnúť, sú k sebe féroví a vedia si pomáhať a všeličo spolu podnikajú aj po pracovnom čase, vie vyvážiť a spríjemniť aj tú najťažšiu a vôbec nie príjemnú prácu. Dá sa predpokladať, že ak mali fyzicky ťažko pracujúci ľudia na takýchto spolupracovníkov šťastie, bude sa im cnieť práve po bývalých kolegoch. Obvykle však takéto stmelené pracovné partie nezabúdajú na svoje mimopracovné akcie pozývať svojich seniorov. Platená práca v každom prípade prináša seniorom zdroje, aby mohli žiť sebestačne, aktívne a udržiavať si pocit potrebnosti. Nie sú tak odkázaní na pomoc, ale stále dokážu pomáhať svojim potomkom.

V ktorých regiónoch a profesiách je viac pracujúcich dôchodcov?

Na stránke Sociálnej poisťovne sa mi nepodarilo nájsť aktuálne štatistiky. Z tých, čo som videla pred pár rokmi, bolo zrejmé, že najviac pracujúcich dôchodcov je Bratislavskom kraji, teda tam, kde je celkovo najviac pracovných príležitostí a vysoký podiel inštitúcií verejného sektora. Ten mladých odrádza nízkymi nástupnými platmi a naopak ľudí s veľkým počtom odpracovaných rokov odmeňuje pomerne štedro.

Dá sa odhadnúť, koľko penzistov pracuje pre peniaze a koľko pre pocit uplatnenia?

Peniaze sú príjemným sprievodným javom či vedľajším odmeňujúcim efektom každej aktivity a otvárajú dvere k aktívnejšiemu životu a dobroprajnosti či dobročinnosti. Preto by sme snahu o ich získanie nemali paušálne odvrhovať ako prízemnú motiváciu. Takéto chápanie je veľmi rozšírené medzi vzdelanejšími ľuďmi, ktorí pre svoje rozhodnutia zvyknú uvádzať vyššie, „vznešenejšie“ dôvody ako napríklad pocit uplatnenia sa. Pod uplatnením sa nezvykne chápať len práca, o ktorej podobe sami rozhodujeme a ktorá je naplnením našich osobných projektov. Takúto mala a má asi len malá časť seniorov. Ale je to aj práca, ktorú je určitou službou druhým a jej vykonávanie dáva vykonávateľovi pocit užitočnosti a potrebnosti.

Sú seniori, ktorí pracujú aj v dôchodku, mentálne sviežejší?