Lengvarského zámer s vyššími odvodmi je len začiatok. Vláda ticho cieli na iné drastické zmeny

Žiadali od štátu nižšie odvody, dostanú však vyššie.  O nižšie odvody žiadajú dlhodobo všetky podnikateľské združenia už pár rokov, vláda Eduarda Hegera im to pred voľbami v roku 2022 sľúbila, robí však opačné kroky. 

Podnikateľov už nebaví, obrazne povedané, hrach na stenu hádzať, za viac ako dva roky ich z politických kruhov nepočúva vôbec nikto, rovnako k dôležitým témam v tejto oblasti nie sú žiadne diskusie.

Komunikácia Hegerovej vlády s inštitúciami podnikateľského sektora bola vlani najhoršia od roku 2010. Pozitívne ju začiatkom tohto roka hodnotili štyri percentá účastníkov prieskumu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), negatívne 50 percent.

Ani aktuálnejšie dáta nedávajú veľký dôvod  na optimizmus, skôr naopak. Požiadavky firiem sú dlhodobo nemenné, postoj vládnych politikov tiež – nič z nich neriešia. Najčastejšie odporúčaným opatrením na zníženie vplyvu vysokej miery súčasnej inflácie je podľa júnového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) zníženie DPH na energie. Toto riešenie preferuje 37,5 percent respondentov.

Až 35 percent firiem vyslalo jasný signál

Zníženie odvodov zo mzdy zamestnancov by podľa PAS privítalo 35 percent oslovených a zníženie dane z pridanej hodnoty na základné potraviny 33,8 percent podnikateľov. Zvýšiť by sa podľa 27,5 percent podnikateľov mal nezdaniteľný základ dane a rast životného minima a daňového bonusu podporovalo zhodne po 22,5 percent respondentov.

„Slovensko má najrýchlejšie rastúce daňovo-odvodové zaťaženie za posledných 10 rokov v rámci všetkých krajín EÚ. Ak si bude štát aj naďalej „ukrajovať” pre seba viac a viac, spoločnosti môžu zanikať alebo odchádzať do zahraničia,“ konštatuje pre TREND Martin Lidaj, výkonný riaditeľ PAS.

Po ohlásení zvýšenia zdravotných odvodov z dielne rezortu zdravotníctva pod vedením Vladimíra Lengvarského, túto novinku ostro kritizovali analytici i odborníci z praxe. Pozitívne, takmer jednohlasné stanovisko, poskytli len zdravotné poisťovne, ktorým to, prirodzene, prinesie vyššie platby od poistencov.

Vyššie zdanenie zníži flexibilitu trhu práce, podporí sivú ekonomiku a navyše, návrhom chýba akákoľvek koncepčnejšia zmena platenia odvodov, varuje analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

„Dodatočných 90 mil. eur, ktoré chce štát pre zdravotné poisťovne, nezaplatia len majitelia eseročiek, ale aj mnohí zamestnanci na čiastočných úväzkoch. Zákon ich tak hádže do rovnakého koša,“ spresnil. Od januára 2023 budú musieť odviesť do zdravotnej poisťovne minimálne odvody vypočítané z minimálnej mzdy, hoci zarobili menej cez rôzne skrátené úväzky.

TREND však zistil, že zvýšenie zdravotných odvodov pravdepodobne nebude jedinou chystanou zmenou.