Dáme ľuďom nižšie ceny potravín, nižšie dane, lacnejšie energie... Krajiny bývalej Vyšehradskej štvorky (V4), kam patria od roku 1991 okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Poľsko, majú vlastné „zbrane“, ako zabojovať s vysokou infláciou.
Na program dňa sa dostávajú mnohé sľuby o tom, ako to pomôže ekonomike, firmám, ale i sociálne slabším. Niektoré možno zafungujú, iné menej, ďalšie vôbec.
Oproti iným štátom Európy sú krajiny V4 dosť špecifické v rámci rozvoja a podpory ekonomiky, vidieť to nielen z minulosti, aj aj zo súčasnosti. Badať to aj pri prístupe krajín pri riešení pandémie a problémov s tými spojenými, na rozdiel od štátov, ako sú napríklad Nemecko, Rakúsko či Francúzsko.
Tie ich často pokladajú za „chudobných príbuzných“, čo sa týka napríklad aj ekonomickej aktivity v eurozóne, platových a ďalších rozdielov. Je určite nepopierateľné, že popri znížení inflácie bude rovnako kľúčové aj znižovanie štátneho deficitu, ktorý často dramaticky narastá.
Zlacníme, znížime, dáme...
Od vytvorenia eurozóny pred 23 rokmi sa cenová inflácia hýbala väčšinou na úrovni maximálne 2 percentá ročne. Pandémia to zásadne zmenila. Inflácia najskôr prepadla a následne vyletela hore, až aktuálne na úroveň 5 až 7 percent.
Kým niektoré opatrenia štátov budú mať len nepatrný efekt na infláciu, iné majú podľa analytikov trochu väčšie šance na úspech. Dlhodobo varujú, že v krízových časoch sa čoraz viac dostáva do popredia skôr populizmus ako reálna pomoc v praxi, a to je hlavná hrozba.
Nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné, rast cien sa do peňaženiek voličov premieta ešte len postupne. Núkanie politických „riešení“ inflácie bude intenzívnejšie, tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský.
Slovensko má v rámci krajín V4 najmenej nástrojov na zvládnutie pandémie, keďže nemá vlastnú menovú politiku. A finančne na to dopláca najviac.
„Z bývalej V4 sme len my členom eurozóny a používame euro. Ostatné krajiny, či už Česko, Maďarsko alebo Poľsko, majú vlastnú menu, a tým aj menovú politiku. Európska centrálna banka (ECB) na nich nemá prakticky žiadny vplyv,“ objasňuje pre TREND Dominik Hapl, analytik Across Private Investments.
Vlády krajín V4 riešia horúce otázky, ako dostať späť infláciu do normy. Spravidla to vykrývajú nižšími cenami tovarov či služieb, ale aj nižšou daňou z pridanej hodnoty (DPH), hoci len na pár mesiacov. Pravidlá Európskej únie takéto kroky umožňujú, znižovanie daní dokonca v rozumnej miere je odporúčané.
Predčasná radosť, ale diera v rozpočte
Upraviť sadzby daní smerom nadol je štandardným nástrojom na podporu vybraných odvetví. Najčastejšie je podľa štátnej tajomníčky ministerstva zahraničných vecí SR Ingrid Brockovej v pandémii využívané zníženie sadzby DPH.
„Avšak nejde o vhodné opatrenie na pomoc podnikateľom pre okamžité zvládnutie krízy. Významný výpadok spotreby nedokáže zmena sadzby zvrátiť, respektíve dostatočne kompenzovať,“ konštatuje I. Brocková pre TREND. Navyše, výška tejto dane je plne v kompetencii jednotlivých štátov únie.
Zníženie spotrebných daní môže rast cien teda do istej miery spomaliť, ale tiež nemusí. Najmä musí byť dôkladne zanalyzované, neslúžiť na „hasenie“ inflácie.
„Súvislosť medzi znižovaním spotrebných daní, napríklad na pohonné hmoty alebo DPH na potraviny, a zmenou cien, však nie je priama. Minimálne časť zníženia sa do zníženia cien „nepreklopí“ a zostane ako dodatočná marža výrobcom či predajcom,“ prezrádza pre TREND výkonný riaditeľ a predseda Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica Peter Helexa
Podobne to vníma aj analytik D. Hapl. Spotrebitelia sa potešia, ale v rozpočte ostane diera. Nedobehne sa to tým, že by zrazu všetci začali jesť dvakrát toľko alebo míňať dvakrát viac elektriny. Verím, že u spotrebiteľov to je veľmi populárne.“ Nejedna politická strana si podľa neho týmto spôsobom zvyšuje politické body. „Je to ale skôr populizmus,“ spresňuje .
S názorom, že ide o naháňanie politických bodov, súhlasí František Burda, investičný analytik FinGO.sk. „Mali sme tu režim, ktorý prikazoval, aké máme mať ceny a vieme kam to dospelo, čiže touto cestou by som sa neuberal. Trhu netreba prikazovať mať istú cenovú politiku, určí ich na základe dopytu a ponuky. Sčasti môže ceny znížiť nižšia sadzba DPH, či už pri potravinách, energiách, alebo úprava spotrebných daní,“ dodáva F. Burda.
Aká je teda aktuálna situácia v jednotlivých krajinách? TREND zisťoval viac, pozrite si ich zavedené opatrenia.
