Kolaps fabrík a masy ľudí bez práce. Tvrdá stopka ruským energiám je otázna, EÚ má iný plán

Čo by sa stalo, keby okamžite Slovensko prerušilo dodávky energií z Ruska? Niet pochýb o tom, že celý systém ekonomiky by sa zrútil. Nie sú to vyjadrenia pár firiem, ale zástupcov veľkých zväzov či priemyslu, ktoré si uvedomujú dopady tohto kroku oveľa lepšie ako vládni politici. Tých by nemal zaslepovať hnev, ale mali by o tejto otázke uvažovať racionálne.

V priemysle pracuje takmer tretina Slovákov a vytvára až 35 percent hrubej pridanej hodnoty. Následky tohto kroku by pocítila celá krajina a zatiaľ si túto možnosť predstavuje len málokto. Prioritou pre firmy však aktuálne je, ako sa vysporiadať s vysokými cenami energií, ktoré budú neustále rásť. Už dnes mnohé podniky stoja pred dilemou obmedzovania ďalšej výroby.

Prezásobte sa včas, radí únia

Drahé energie sú pre firmy vážny problém, čo potom ich nedostatok. Najväčšiu výzvu to podľa slov Martina Vlachynského, analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) predstavuje pre spoločnosti s vysokou mierou elektrifikácie v ťažkom priemysle, ako sú napríklad Slovalco, OFZ, Duslo, ale aj menšie podniky, napríklad pekárne, mraziarne a podobne.

„Takéto podniky majú rôznu stratégiu a možnosti nákupu energií. Niektoré uzavreli dlhodobé kontrakty a rast cien elektriny na nich dopadá len pozvoľne. Iné veľkú časť kupujú na spotovom trhu a majú existenčné problémy. Kto patrí do akej skupiny, však vedia len oni sami,“ spresnil M. Vlachynský pre TREND.

Vláda by mohla na tento účel firmám poskytnúť podporu z predaja emisných povoleniek, keďže výnimočne narástli príjmy Envirofondu, avšak možnosti ich využitia sú obmedzené pravidlami EÚ.

Rezort životného prostredia pod vedením Jána Budaja však plánuje dať z predaja povoleniek viac peňazí na znižovanie emisií. Percento použiteľného predaja emisných kvót v dražbách sa má zvýšiť z 30 na 50 percent, vyplynulo to z návrhu novely rezortu, ktorá 10. marca prešla medzirezortným pripomienkovým konaním.

Podniky majú čoraz väčšie problémy. Napríklad jediný výrobca hliníka Slovalco a zamestnávateľ 450 ľudí kvôli vysokým nákladom na elektrinu od februára 2022 obmedzil produkciu na 60 percent výrobnej kapacity. Jeho budúcnosť je stále neistá. Do vysokých cien energií zasahuje aj otázka odpojenia sa od energií z Ruska kvôli rusko-ukrajinskému konfliktu.

Európska komisia navrhla, aby sa členské krajiny EÚ úplne odstrihli od dodávok ruskej ropy a plynu postupne, až do roku 2027. Už teraz vraj treba začať plniť zásobníky, aby sa krajiny pripravili na budúcu zimu a prípadné dodávkové šoky, uviedla v návrhu EK 15. marca 2022 agentúre Reuters. TREND zisťoval viac, čo by to znamenalo v praxi. 

Do apríla predloží EK návrh pravidiel, podľa ktorých by krajiny EÚ mali spoločne zabezpečiť, že zásobníky plynu budú každý rok do 1. októbra naplnené minimálne na 90 percent. Aktuálne sú naplnené len na 26 percent.

Drahšie alternatívy a infraštruktúra

Väčší problém podľa bývalého rektora Slovenskej technickej univerzity (STU) Vladimíra Báleša, člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v Bruseli, nastane, keď Rusko nečakane odstaví dodávky týchto komodít do EÚ skôr, ako ubehne potrebných päť rokov.

„Bolo by to veľmi dramatické. Európa sa pripravuje na dodávky plynu z iných zdrojov, napríklad LNG, lenže v Európe nemáme vybudované na skvapalnený plyn terminály a celkovú infraštruktúru, vrátane vybudovania dopravných tepien. Táto alternatíva by bola relatívne drahá. Plyn by určite rapídnejšie zdražel viac ako doteraz,“ uviedol V. Báleš v relácii TA3 v Ekonomike 15. marca.

Európska únia podľa neho 20 rokov v tejto otázke „spala“ a málo si diverzifikovala zdroje. Navyše, ruský plyn i ropa majú špecifické zloženie, na ktoré sú uspôsobené mnohé závody i domácnosti, čiže museli by zmeniť technológie a následne i ďalšie procesy.

„Je nepochopiteľné, že členské krajiny EÚ tak ľahko hovoria o najtvrdších sankciách pre Rusko, ktoré vedú k odstaveniu dodávok plynu a ropy bez toho, aby diskutovali o možných dôsledkoch, nehovoriac o reálnosti tohto kroku,“ uviedol Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500 pre médiá 15. marca.

Rovnako kriticky vníma situáciu aj Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) ktorý tvrdí, že pri sankciách voči Rusku treba myslieť na to, že na Slovensku žije päť a pol milióna ľudí, ktorí potrebujú živobytie.

„Zastavenie vývozu ruského plynu je založené na nerealistických predpokladoch a pre priemysel by mohlo byť likvidačné. V konečnom dôsledku by to znamenalo katastrofálne zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva nielen Slovenska, ale celej EÚ,“ dodal M. Hošták.

Rýchle odpojenie by bolo katastrofou

Podľa Eurostatu je naša krajina na 85 percent závislá od ruského plynu a stopercentne závislá od ruskej ropy. „Len v priemysle je zamestnaných 600-tisíc ľudí, ktorí musia dostávať výplatu. Po okamžitom odstavení ruskej ropy a plynu by došlo k reťazovej reakcii a odstavovaniu jednej fabriky za druhou,“ spresnil generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták.

Na ich závod je napojených zhruba 640 subdodávateľov. Problémom je podľa neho tiež to, že vláda má na Slovensku naplnené zásobníky plynu na tri mesiace dopredu pre obyvateľov, ale priemysel v tom zahrnutý nie je. To si zrejme uvedomujú aj vládni politici.

„Hľadajme záložné zdroje, ale postupujme s rozvahou. Môžeme si postaviť plán, ako do niekoľkých rokov nebudeme na ruskom plyne závislí, ale robiť nejaké zbrklé pohyby, nepovažujem za správne,“ uviedol médiám minister Richard Sulík 15. marca.

Súbežne s jeho názorom sa začínajú postupne otvorene ozývať aj priemyselné a obchodné zväzy. Tie tvrdia, že politici by mali jednoznačne s nimi o tejto otázke komunikovať a nevydávať nepremyslené vyhlásenia o okamžitom odpojení sa od ruských energií. Rizík však môže byť viac.

„V čase vojenského konfliktu existuje vysoké riziko poškodenia prepravných trás, a preto sa môže preprava ruského plynu a ropy cez Ukrajinu kedykoľvek zastaviť,“ hovorí pre TREND Jozef Badida, analytik portálu Energie pre vás.

Tiež teoreticky môže dôjsť k situácii, že kým sa bude EÚ pripravovať na odpojenie dodávok, Rusko ich samo bez varovania natvrdo odstaví a vypne. Vláda by musela na túto situáciu promptne reagovať. Na Slovensku máme aktuálne k polovici marca naplnené zásobníky plynu len na 26, kým vlani o takomto čase to bolo 46 percent.

„Aj krátke priškrtenie dodávok plynu v tomto období by znamenalo rapídne zvýšenie cien energií a na to nadväzujúcich komodít. Ropa (typ Ural) z Ruska, ktorá tečie do Slovnaftu z Ruska, obsahuje značné množstvo síry. Celá technológia je tam urobená tak, aby spracovávala uvedený typ ropy, dokonca ponúkajú z nej aj síru,“ dodáva V. Báleš.

Technológie treba všade inovovať

Prejsť na novú technológiu spracovania ropy z iných zdrojov nebude pre Slovnaft jednoduché. To isté platí aj pre plyn, pretože na Slovensku sú mnohé fabriky nastavené na zloženie ruského plynu. Aj keby získali iné ropy z iných krajín, museli by komplexne prerobiť technológiu spracovania, čo by trvalo mesiace, ak nie roky a náklady by sa vyšplhali do miliónov eur. Ropa z Ruska sa používa na výrobu pohonných látok, asfaltu a rôznych chemikálií.

Zmeny dodávok sa dotýkajú aj ďalších stoviek väčších či menších firiem po celom Slovensku. „Rýchle zastavenie dodávok plynu by mohlo znamenať nevratné poškodenie technológií výrobných podnikov,“ upozornil aj tajomník RÚZ.

Rýchle zastavenie dodávok plynu by mohlo znamenať nevratné poškodenie technológií výrobných podnikov.

Zadlženosť Slovenska sa čoraz viac zvyšuje a v tejto situácii by vláda musela výrazne finančne podporiť ekonomiku a prechod podnikov na nové typy energií. Tajomník RÚZ pre TREND tvrdí, že rozsiahle investície by si to vyžadovalo najmä v petrochemickom priemysle.

„Výhodou je, že sme neopustili jadro ako zdroj energie – ukazuje sa, že niektoré krajiny prehodnotia svoje rozhodnutie upustiť od jadrovej energie. Surovinová a energetická bezpečnosť únie a jej členských krajín musí byť prioritou – v opačnom prípade hrozí kolaps priemyslu v mnohých členských štátoch – Slovensko by nebolo výnimkou,“ dodáva M. Hošták.

Zloženie plynu, ktoré by sme mohli dostávať z iných zdrojov, by mohlo robiť technické problémy aj ďalším sektorom, podčiarkol bývalý rektor STÚ.

„Plyn je predovšetkým využívaný v závode Duslo Šaľa, ktorý je hlavným výrobcom hnojív. Bez plynu by táto fabrika bola úplne odstavená, sú úplne závisí na ruskom plyne. Aj keby dostali hoci jeho menší podiel, fabrika skončí,“ dodal V. Báleš. Aj horáky v domácnostiach sú nastavené na ruský plyn.

Rizík v praxi je oveľa viac

Dodávky ruského plynu nie je momentálne možné účinne nahradiť, upozornil tiež slovenský prepravca plynu eustream slovami hovorcu Pavla Kubíka. „Podľa nášho názoru nie je momentálne možné účinne nahradiť dodávky ruského plynu. Ich zastavením by EÚ poškodila viac seba než Rusko. Zásobovanie by jednoznačne bolo krátené, a to s rôznymi regionálnymi následkami,“ vysvetlila spoločnosť.

Odstavenie dovozu by zapríčinilo nedostatky plynu v Európy, výrazné obmedzenie spotreby a nevídané ceny zemného plynu i elektrickej energie. Náhradný plyn by k nám síce mohol fyzicky prúdiť z LNG terminálov z krajín s prístupom k moru (Veľká Británia, Benelux, Chorvátsko a Poľsko), lenže tie budú mať nedostatok plynu doma.

V súčasnosti podľa eustreamu neexistuje žiadny garančný mechanizmus solidárneho krátenia spotreby, ktorý by zaručil, že plyn nespotrebujú dané krajiny, ale doputuje až na Slovensko.

Politici by rozhodne mali podľa šéfa Obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petra Mihóha zvážiť svoje vyhlásenia a postoje na úrovni diskusií k téme odstavenia energií z Ruska v Rade Európy, kde sa stretávajú premiéri i prezidenti krajín EÚ.

„Nie všetci hovoria rovnakým jazykom. Sú takí, ktorí chcú okamžité riešenia, iní zase nie. Najmä veľké krajiny sú veľmi opatrné vo vyjadreniach a veľmi zvažujú dopady súčasných sankcií na ich vlastné ekonomiky,“ dodáva P. Mihók. Zdržanlivé v rýchlom obmedzovaní dodávok z Ruska je dlhodobo Nemecko, Taliansko, Bulharsko i Česko.