Firmy potrebujú zamestnať migrantov. Prehrávajú však boj s hoaxami

Migranti to na Slovensku nemajú ľahké, svedčia o tom aj výsledky viacerých prieskumov. Jedným z dôvodov je aj zriedkavejší každodenný kontakt slovenského obyvateľstva s cudzincami. Lenže zamestnávatelia dlhodobo žiadajú o uvoľnenie migračných pravidiel, aby vyriešili nedostatok pracovníkov na mnohých pozíciách. „Spoločnosť začne migráciu vnímať inak až keď si uvedomí, že je to šanca, z ktorej môžu mať úžitok všetci,“ hovorí v rozhovore pre TREND šéf misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku Valon Halimi.

Aký postoj majú Slováci k cudzincom?

Podľa Gallupovho inštitútu, ktorý zostavuje Migrant Acceptance Index, od roku 2015 vo svete mierne klesla akceptácia cudzincov. Respondenti v prieskumoch reagovali na možnosť, že by sa migranti stali ich susedmi, alebo by ich príbuzný mal svadbu s cudzincom. Slovensko sa v rokoch 2015 až 2019 umiestnilo v poslednej desiatke. Tento stav potvrdzujú aj výsledky prieskumu Eurobarometer z roku 2017. Slovensko patrilo medzi päť krajín EÚ, v ktorých viac než polovica obyvateľstva vnímala imigráciu ako problém, nie ako príležitosť. Podľa European Social Survey z roku 2021 považujú Slováci imigráciu za zlú pre ekonomiku krajiny.

Ako je na Slovensku nastavená v súvislosti s akceptovaním prisťahovalcov legislatíva? Je porovnateľná s ostatnými krajinami EÚ či V4?

Legislatíva SR ako členskej krajiny EÚ je v oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany v súlade legislatívou EÚ a medzinárodnými štandardmi a dohovormi. Podľa prieskumu MIPEX [Index politiky integrácie migrantov – pozn. TRENDU] z roku 2020 čelia novoprichádzajúci prisťahovalci z krajín mimo EÚ v integrácii do slovenskej spoločnosti mnohým prekážkam. SR získala v indexe 39 bodov z možných 100, pričom priemer bol 49 bodov. Podľa zistenia MIPEX sú integračné politiky SR reštriktívnejšie ako priemer krajín EÚ, zároveň sú porovnateľné s inými krajinami v strednej a východnej Európe.

Prisťahovalci čelia na Slovensku prekážkam najmä v prístupe na trh práce, vzdelávaní, politickej participácii a prístupu k občianstvu. Pravidlá, ktoré zaobchádzajú s prisťahovalcami ako s hrozbou, vedú verejnosť viac k tomu, aby vnímala prisťahovalcov ako všeobecné ohrozenie. Zvyšujú xenofóbiu i islamofóbiu a zároveň znižujú úroveň sociálnej dôvery. To znamená menej kontaktov aj pozitívnych skúseností s prisťahovalcami.

Potrebuje cudzinec z tretej krajiny na prechodný pobyt aj pracovnú zmluvu u slovenského zamestnávateľa?

Pracovná zmluva, alebo prísľub na zamestnanie od slovenského zamestnávateľa nie je vo všeobecnosti podmienkou získania pobytu na Slovensku. Vyžaduje sa výhradne v prípadoch, kedy je primárnym účelom pobytu na Slovensku zamestnanie, teda najmä v prípade prechodného pobytu na účel zamestnania a modrej karty EÚ. Legislatíva SR rozlišuje dva základné typy pobytov: prechodný a trvalý. Prechodný pobyt sa udeľuje na špecifické účely, ako je napr. zamestnanie, podnikanie, štúdium alebo zlúčenie rodiny. Po piatich rokoch prechodného pobytu má cudzinec možnosť získať trvalý pobyt. Zjednodušenú cestu k získaniu trvalého pobytu majú cudzinci, ktorí sú rodinní príslušníci občanov SR, najmä manžel či manželka a maloleté deti. Tí majú možnosť získať trvalý pobyt okamžite.

Aký je v porovnaní s okolitými krajinami a ostatnými krajinami EÚ na Slovensku podiel cudzincov?