Do konca mesiaca má vláda predstaviť budúcoročné konsolidačné opatrenia. Koalícia sa pravdepodobne nevyhne nepopulárnym krokom, vrátane zvyšovania daní. Dáta ukazujú, že priestor na zvýšenie príjmov existuje napríklad v oblasti životného prostredia. „Za poslednú dekádu podiel environmentálnych daní v daňovom mixe Slovenska každoročne klesal. V roku 2022 bol o 2,4 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2013,“ konštatuje Inštitút pre stratégie a analýzy.
Na celkových daňových príjmoch Slovenska mali v roku 2013 environmentálne dane podiel 8,1 percenta, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo len 5,7 percenta. Podiel prepočítaný na HDP v rovnakom období poklesol z 2,51 percenta na 1,99 percenta. Pri druhom ukazovateli aj malý rozdiel predstavuje veľké peniaze. Napríklad v roku 2021 dosiahli environmentálne dane podiel 2,38 percenta HDP. Ak by tento pomer ostal zachovaný aj v roku 2022, štát by získal o 196 miliónov eur viac, teda takmer 2,4 miliardy eur. Namiesto toho klesol podiel na 1,99 percenta HDP, čo prinieslo príjmy na úrovni 2,2 miliardy eur.
Pre verejnosť je zvýšenie environmentálnych daní prijateľnejšie než zvyšovanie DPH alebo daní z nehnuteľností, no firmy majú iný názor. „Sme proti zvyšovaniu, dnes sú naše podniky zaťažené už takým množstvom environmentálnych daní, že ďalšie zvýšenie by neprospelo podnikateľskému prostrediu ani konečnému spotrebiteľovi,“ tvrdí Roman Karlubík, viceprezident AZZZ SR a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR. Podľa neho je otázne, či by takéto opatrenie skutočne prispelo k ochrane životného prostredia, keďže nie je zrejmé, ako by sa vybrané prostriedky opäť investovali do ekologizácie priemyslu.
„Ďalšie navyše odvedené prostriedky môžu podnikom chýbať napríklad na modernizáciu výroby, a môžu viesť k presunu fabrík do oblastí s menej prísnymi reguláciami, čo by poškodilo naše hospodárstvo a z globálneho hľadiska ešte viac zhoršilo stav životného prostredia,“ dodáva R. Karlubík. Nemecko už čelí presunu produkcie kvôli prísnym reguláciám a vysokým cenám energií, pričom chemický gigant BASF sa rozhodol realizovať niekoľkomiliardovú investíciu v Číne.
Slovenské dáta ďalej ukazujú, že najväčšiu časť príjmov z environmentálnych daní tvoria poplatky za energie. Až 89,26 percenta, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Príjmy z dopravy, vyberané formou registračných poplatkov, dosahujú 9,50 percenta. Podiel príjmov za znečistenie, ako napríklad za skládkovanie alebo ťažbu nerastných surovín, je len 1,24 percenta. Priestor na zvyšovanie daní teda existuje najmä v poslednej kategórii.
„Zvyšovanie environmentálnych daní nepatrí medzi priority envirorezortu. Práve naopak, najlogickejšie sa javí riešenie daňovo preferovať tých, ktorí vo svojich výrobných procesoch zohľadňujú životné prostredie, a to napríklad znížením DPH,“ reagovalo na otázky TRENDU ministerstvo životného prostredia. Aj keď komunikačné oddelenie nešlo do detailov ohľadom znižovania daní, tento prístup je v zahraničí bežný a mohol by byť inšpiráciou aj pre Slovensko.
Jednou z možností je zníženie DPH na ekologické produkty a služby. V niektorých krajinách sa na obnoviteľné zdroje energie, napríklad solárne panely či veterné turbíny, uplatňuje nižšia sadzba. Podobne sa to môže týkať aj služieb, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií, ako napríklad zatepľovanie budov.
Ďalšou možnosťou sú daňové úľavy na investície do ekologických technológií. Firmy môžu získať výhody napríklad zavedením recyklačných technológií alebo výrobou čistej energie. V zahraničí sú bežné aj daňové stimuly pre podniky, ktoré investujú do výskumu a vývoja nových ekologických riešení. Tento prístup podporuje inovatívne postupy a prechod na udržateľnú výrobu.
Ďalšie dôležité správy
