Pri sledovaní "diskusie" o zvýšení minimálnej mzdy je evidentné, že tí, čo presadzujú jej zvýšenie na 9000 Sk, nevedia čo to je minimálna mzda. Pre nich je určený nasledujúci článok.

Najskôr niekoľko citácií zo Zákonníka práce, § 120, ods. 1, 3 a 4:

"(1) Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta."

...

"(3) Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č.1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

...

"(4) Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v Sk na mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy,

Stupeň .... Koeficient min. mzdy

1 ............. 1,0

2 ............. 1,2

3 ............. 1,4

4 ............. 1,6

5 ............. 1,8

6 ............. 2,0"

(koniec citácií).

Čo to znamená?

Zamestnávateľ je povinný každému zamestnancovi v pracovnej zmluve definovať jeho pracovné miesto a každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti od 1 po 6.

Charakteristiky jednotlivých stupňov sú uvedené v prílohe Zákonníka práce. Zjednodušene možno povedať, že čím je druh práce náročnejší, vyžadujúci viac zručností, odbornosti, vzdelania, duševnej práce, riadenia a hmotnej zodpovednosti, tým vyšší stupeň náročnosti musí mať pracovné miesto.

Napríklad prvý stupeň sa priraďuje k pracovným miestam, kde sa vykonávajú len pomocné, prípravné alebo manipulačné práce. Druhý stupeň je definovaný ako "výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou". Šiesty stupeň charakterizuje "tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami".

Ak by sme si to ukázali na príklade supermarketu, do prvého stupňa môže byť zaradený napríklad korčuliar, dokladač tovaru alebo upratovačka. Do druhého stupňa môže byť s prižmúrením oka zaradená pokladníčka. Do tretieho stupňa skladník, alebo pomocná účtovníčka. Do štvrtého stupňa vedúca oddelenia, vedúca smeny, účtovníčka a pod. napokon do piateho, prípadne šiesteho stupňa šéf supermarketu.

Ak by mala byť od 1.1.2009 minimálna mzda 9000 Sk, znamenalo by to pre jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest nasledujúce sumy minimálnych mzdových nárokov:

Stupeň .... Minimálny mzdový nárok

1 ............... 9000

2 ............. 10800

3 ............. 12600

4 ............. 14400

5 ............. 16200

6 ............. 18000

Minimálna mzda 9000 Sk sa skutočne týka 1-2% zamestnancov, ktorí vykonávajú pomocné práce. Uvedené sumy minimálnych mzdových nárokov sa však viac-menej dotýkajú všetkých zamestnancov. Zamestnávatelia, ak nechcú mať problémy s Inšpektorátom práce, preto musia pri každom zvýšení minimálnej mzdy reagovať adekvátnym zvýšením miezd aj u zamestnancov, ktorí sú zaradení do vyšších stupňov náročnosti práce. Napríklad vedúca smeny v hypermarkete tak musí mať od 1. januára 2009 mzdu najmenej 14400 Sk.

A ďalej, pri ohodnotení zamestnancov logicky musia byť rozdiely v ich mzde i bez toho, žeby to nariaďoval Zákonník práce - z dôvodu motivácie zamestnanca a spravodlivého ohodnotenia jeho výkonu. Preto ak zamestnávateľ zo zákona daného vládou musí zvýšiť mzdu menej šikovnému zamestnancovi, zo zákona zdravého rozumu musí zvýšiť mzdu aj tomu šikovnejšiemu.

Najmä zamestnávatelia v obchode a službách takto administratívne nariadené zvýšenie miezd (pri porovnaní súm 8100 Sk a 9000 Sk ide o vyše 11% zvýšenie)  tvrdo pocítia na zvýšení mzdových nákladov. A tak sa zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré malo byť opatrením v prospech zamestnancov, môže prejaviť i tak, že nebude komu mzdy zvyšovať - ak sa zamestnávatelia rozhodnú za takýchto podmienok svoje podnikanie ukončiť. Veď od 1. januára zvýšiť ceny predávaných tovarov či poskytovaných služieb nemôžu - euro-domobranecké oddiely dobrovoľníkov to nedovolia.

Želám každému zamestnancovi spravodlivé ohodnotenie jeho práce - želám mu zaslúžené zvýšenie jeho mzdy - nie však cestou administratívneho príkazu.