Na úvod si pripomeňme jeden z najväčších problémov Slovenska a to vysokú nezamestnanosť.
Miera nezamestnanosti v januári 2011 (zdroj: databázy Eurostat):
EU (27 krajín) ... 9,5%
Dánsko ............. 8,2%
Nemecko .......... 6,5%
Rakúsko ............ 4,3%
Holandsko ........ 4,3%
Slovensko ....... 14,5%
Slovensko má jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v EU. Jedným z faktorov, ktoré to spôsobujú, je aj nepružný trh práce. Jedným z dôvodov sú aj nastavenia niektorých inštitútov v našom Zákonníku práce. Dôkazom toho je skutočnosť, že napriek oživeniu ekonomiky a postupnému návratu pred roky 2008 a 2009, počet pracovných miest stúpa len pomaly. Pri tvorbe pracovných miest sú opatrní najmä malí zamestnávatelia, ktorí počas krízy najviac pocítili náklady s ukončením pracovného pomeru nadbytočných zamestnancov. Väčšie spoločnosti riešia aktuálnu potrebu nových zamestnancov využívaním agentúrnych pracovníkov. V doteraz nebývalej miere sa využíva práca na dohody o pracovnej činnosti a o vykonaní práce (ide o vyše 500 tisíc osôb), pretrváva trend tzv. "zamestnávania na živnosť".
***
Počet osôb pracujúcich na skrátený úväzok (ako % zo všetkých zamestnancov, údaje za rok 2009):
EU (27 krajín) ... 18,8%
Dánsko .............. 26%
Nemecko ........... 26,1%
Rakúsko ............ 24,6%
Holandsko ......... 48,3%
Slovensko ........... 3,6%
Práca na skrátený úväzok je jedným z príkladov flexibility pracovných vzťahov. Ako je z uvedených čísel zrejmé, na Slovensku sa veľmi málo využíva práca na skrátený úväzok. Môže tomu byť i preto, lebo na rozdiel od iných krajín EU (s výnimkou Českej republiky), náš Zákonník práce umožňuje dohody o prácach mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov). Tie sú pre obe strany výhodné z dôvodu symbolických odvodov. Pri práci na dohodu však takýto zamestnanec v porovnaní so zamestnancom v pracovnom pomere nemá temer žiadnu ochranu, napríklad výpovedná doba je len 15 dní.
***
Počet osôb pracujúcich na dobu určitú (ako % zo všetkých zamestnancov, údaje za rok 2009):
EU (27 krajín) ... 13,5%
Dánsko ............... 8,9%
Nemecko .......... 14,5%
Rakúsko .............. 9,1%
Holandsko ......... 18,2%
Slovensko ........... 4,4%
Ďalší z príkladov flexibility a to práca na dobu určitú, je v krajinách EU využívaná omnoho častejšie, než je tomu na Slovensku. Pri diskusiách o "liberalizácií" nášho Zákonníka práce by sme to nemali prehliadať.
***
Skúšobná doba:
Dánsko - pre robotnícke povolania 9 mesiacov (upravené kolektívnou zmluvou), pre kvalifikované povolania 12 mesiacov
Nemecko - najviac 6 mesiacov
Rakúsko - zvyčajne 1 mesiac
Holandsko - dva mesiace
Slovensko - najviac tri mesiace
Slovensko návrh - najviac tri mesiace, pre vedúcich pracovníkov najviac 6 mesiacov (v oboch prípadoch možnosť upravenia kolektívnou zmluvou)
Všetky členské štáty EU majú zákonom upravenú dĺžku skúšobnej doby. Sedem členských štátov rozlišuje pri stanovení skúšobnej doby medzi nízkokvalifikovanými povolaniami (pre nich je skúšobná doba kratšia) a vysokokvalifikovanými povolaniami. V ostatných členských štátoch je skúšobná doba upravená jednotne a pohybuje sa od 1 mesiaca až po 6 mesiacov.
***
Výpovedná doba:
Dánsko - pre robotnícke povolania: do 9 odpracovaných mesiacov žiadna, do 2 rokov 21 dní, do 3 rokov 28 dní, do 6 rokov 56 dní, viac ako 6 rokov 70 dní (upravené kolektívnou zmluvou). Pre kvalifikované povolania: do 3 odpracovaných mesiacov 14 dní, do 5 mesiacov 1 mesiac, do 33 mesiacov 3 mesiace, do 68 mesiacov 4 mesiace, do 114 mesiacov 5 mesiacov, nad 114 mesiacov 6 mesiacov.
Nemecko - do 2 odpracovaných rokov 4 týždne, do 5 rokov 1 mesiac, do 8 rokov 2 mesiace, do 10 rokov 3 mesiace, do 12 rokov 4 mesiace, do 15 rokov 5 mesiacov, do 20 rokov 6 mesiacov, nad 20 rokov 7 mesiacov.
Rakúsko - pre manuálne povolania minimálne 14 dní. Pre vysokokvalifikované povolania do 2 odpracovaných rokov 6 týždňov, nad 2 roky 2 mesiace, nad 5 rokov 3 mesiace, nad 15 rokov 4 mesiace, nad 25 rokov 5 mesiacov. V kolektívnych zmluvách je možné dojednať pre zamestnanca výhodnejšie doby.
Holandsko - do 5 odpracovaných rokov 1 mesiac, za každých ďalších 5 odpracovaných rokov ďalší 1 mesiac, spolu najviac 4 mesiace.
Slovensko - do 5 odpracovaných rokov 2 mesiace, nad 5 odpracovaných rokov 3 mesiace.
Slovensko návrh - do 1 odpracovaného roka 1 mesiac, do 5 rokov 2 mesiace, do 10 rokov 3 mesiace, do 20 rokov 4 mesiace, nad 20 rokov 5 mesiacov (možnosť upravenia kolektívnou zmluvou). Zamestnávateľ môže namiesto časti výpovednej doby poskytnúť peňažné plnenie vo výške priemerného mesačného zárobku za každý mesiac nahradenej výpovednej doby.
Dĺžka výpovednej doby je v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielna a vo väčšine členských štátov závisí od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. V niektorých členských štátoch je výpovedná doba diferencovaná podľa kvalifikácie povolania s tým, že pre nízkokvalifikované povolania je výrazne kratšia (pozri Dánsko). V Grécku neexistuje výpovedná doba pre robotnícke povolania.
***
Odstupné a jeho súbeh s výpovednou dobou:
Dánsko - pre robotnícke povolania nie je odstupné nárokovateľné. Pre kvalifikované povolania: do 12 odpracovaných rokov 1-mesačné odstupné, do 15 rokov 2-mesačné odstupné, do 18 rokov 3-mesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný.
Nemecko - spravidla za každý odpracovaný rok polmesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný.
Rakúsko - namiesto odstupného vyplácaného zamestnávateľom sa vypláca odstupné z tzv. fondu na pokrytie príjmu. Do tohto fondu zamestnávateľ prispieva sumou 1,53% zo mzdy zamestnanca. Nárok na takéto odstupné je len ak príslušný odvod bol platený najmenej 3 roky, výška závisí od sumy odvodov zamestnávateľa. Odstupné z tohto fondu nesúvisí s výpovednou dobou.
Holandsko - ak je prepustenie opodstatnené, nie je žiadne odstupné (vtedy sa uplatňuje výpovedná doba). Inak spravidla pre zamestnancov do 40 rokov za každý odpracovaný rok jednomesačné odstupné, pre zamestnancov medzi 40 až 50 rokmi veku za každý odpracovaný rok 1,5-mesačné odstupné, pre zamestnancov nad 50 rokov za každý odpracovaný rok 2-mesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný.
Slovensko - do 5 odpracovaných rokov 2-mesačné odstupné, nad 5 odpracovaných rokov 3-mesačné odstupné. Odstupné sa poskytuje v súbehu s výpovednou dobou (zamestnanec má nárok na uplatnenie výpovednej doby i na výplatu odstupného).
Slovensko návrh - do 1 odpracovaného roka 1-mesačné odstupné, do 5 rokov 2-mesačné odstupné, do 10 rokov 3-mesačné odstupné, do 20 rokov 4-mesačné odstupné, nad 20 rokov 5-mesačné odstupné (možnosť upravenia kolektívnou zmluvou). Súbeh odstupného a výpovednej doby nebude možný.
Vyplatenie odstupného nie je v členských štátoch samozrejmosťou. Súbeh odstupného a výpovednej doby je možný v súčasnosti okrem Slovenska v 10 členských štátoch. Výška odstupného je vo väčšine členských štátov podrobne rozdelená podľa počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa.V niektorých členských štátoch sa odstupné diferencuje podľa kvalifikácie povolania. Niektoré členské štáty priznávajú nárok na odstupné až po odpracovaní najmenej jedného roka (napríklad Francúzsko) či dokonca až po odpracovaní najmenej piatich rokov (Luxembursko). V niektorých členských štátoch existuje špeciálny fond, do ktorého odvádzajú istú sumu zamestnanci a zamestnávatelia a z tohto fondu sa vypláca odstupné (pozri Rakúsko).
V niektorých členských štátoch zamestnávateľ namiesto výpovednej doby môže zamestnancovi vyplatiť odstupné zodpovedajúce dĺžke neuplatnenej výpovednej doby (napríklad Írsko). Rovnakú možnosť navrhujeme aj v novele Zákonníka práce.
***
Pri príprave článku boli použité analýzy príslušných právnych predpisov členských krajín EÚ, ktorých autormi sú Xénia Malá a Tomáš Šefranko, atašé Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.
