Najväčšia pravdepodobnosť, že novoročné predsavzatie splníme aspoň z časti je u predsavzatí, ktoré sa volajú podnikateľský (firemný) plán. Pri nich vieme, kto bude robiť čo a do kedy. Máme kalkuláciu, koľko čo stojí a pomenovali sme si aj prekážky, ktoré sa môžu vyskytnúť.

Nedávno prišiel na podnikateľskú konzultáciu pán Martin, majiteľ siete obchodov. Rozprávali sme sa o tom, čo ho pri podnikaní teraz najviac zamestnáva a čo by chcel od nového roka vo firme zmeniť.

Zamyslel sa, a potom povedal, že najviac ho teraz trápi nedokončená budova nového obchodného strediska. So stavbou začal v roku 2009, v za pár mesiacov vytiahol hrubú stavbu, aj strechu, a potom sa to zaseklo. Má už aj niekoľko záujemcov, ktorí by si tam chceli otvoriť predajne, jemu sa do toho ale nejako nechce. Pred tým, ako to dokončí, chcel by mať obsadenú väčšinu obchodných priestorov.

Vypytoval som sa ho, čo je treba urobiť, aby obchodné stredisko dokončil. Za prvé, za druhé, za tretie... Ťažko na to hľadal odpovede a aj tie, ktoré našiel komentoval slovami: „Keď si predstavím, že zase budem musieť robiť toto a toto, tak sa mi do toho vôbec nechce...“

Ja mu na to vravím: „Počúvaj Martin, veď ty si úspešný podnikateľ. So svojim spoločníkom ste vytvorili firmu s obratom desiatky miliónov eur ročne. To sa nedá robiť s prístupom, že do toho sa mi nechce, do tamtoho sa mi nechce... Také veci si predtým robil už milión krát a robil si ich ako nič. Teraz je to zrazu problém.“

Tu z Martina pomaly vyliezlo, že v roku 2010 ho prestalo baviť podnikanie. Dostal sa dokonca tak ďaleko, že svojmu spoločníkovi ponúkol na predaj svoj podiel vo firme. Jeho spoločník to odmietol, zamyslel sa a potom mu ponúkol, že on odpredá svoj podiel jemu.

Martin sa potom prestal venovať firme a začal sa venovať úplne inému typu podnikania. Stále síce chodil do svojej firmy do práce, ale myšlienkami bol niekde inde. Potom ho pred dvoma rokmi prestalo baviť aj to iné podnikanie.

A ako tak stále chodil do svojej firmy do práce, tak ako keby nechtiac sa do nej vrátil aj so svojimi myšlienkami. Začal sa venovať veľkým zákazkám a koncom roka s prekvapením konštatoval, že aj keď im vo firme nestúpol obrat, tak zisk sa im zdvojnásobil.

Nespokojný je aj so svojim nástupcom vo firme. Vôbec nespĺňa jeho predstavu úspešného šéfa, správa sa skôr ako zamestnanec – keď mu zadá úlohu, tak ju splní. Nikdy ale nepríde so svojim návrhom. Okrem toho si nástupca rozbehol popri zamestnaní vlastnú firmu, kde sa mu tiež kto vie ako nedarí.

Martin, aj jeho spoločník sú rovesníci a o nejakých 10 – 15 rokov sa chystajú odísť do dôchodku. Otázku, kto prevezme vedenie firmy po nich vôbec nemajú vyriešenú. Súčasný nástupca sa na nového šéfa nehodí a Martinovi sa s tým nič nechce robiť. Najlepšie by bolo, keby do firmy prišiel niekto hotový.

Na konci konzultácie som zhrnul, čo mi o svojom podnikaní a svojich novoročných predsavzatiach povedal:

„Martin, hlavný problém tvojho podnikania je to, že si v roku 2010 podnikateľsky vyhorel. Zhasol ti hlavný motor na tvojej rakete a ty sa teraz hýbeš iba zotrvačnosťou. Naučil si sa síce používať prídavné motory a to stačí na udržanie chodu firmy. Na to, aby si mohol robiť veľké rozhodnutia a rozbiehať nové projekty ale potrebuješ naštartovať svoj hlavný motor.“

Vravím mu, že vyhorenie je ako chrípka – môžeme ju vyliečiť, alebo prechodiť. On svoje vyhorenie nevyliečil, ale prechodil. Hlavný motor na jeho rakete nefunguje, a on sa pohybuje v núdzovom režime. To je hlavná príčina, ktorá mu bráni rozbiehať nové projekty.

Najväčšia prekážka v jeho podnikaní je jeho podnikateľské vyhorenie. Prechodiť vyhorenie nestačí, treba ho „vyliečiť“. Mal by znova naštartovať hlavný motor svojej rakety. Ak bude chcieť, viem mu s tým pomôcť.

Ale môže to riešiť aj inak - nájsť si človeka, ktorému horí hlavný motor naplno. Lenže aj nájdenie takého človeka si vyžaduje energiu, ak nechce spoliehať na náhodu.

Na druhom mieste je nevyriešené následníctvo vo firme. On so svojim spoločníkom sa veľmi dobre dopĺňajú a to je tajomstvo úspechu ich firmy. Martin vedel veľmi dobre rozbehnúť nové projekty, jeho spoločník sa vedel veľmi dobre zapojiť a podoťahovať detaily.

Pravdepodobnosť, že bez úsilia nájdu vhodného nového šéfa do svojej firmy je veľmi nízka. Skôr vyhrajú v lotérii. Dobrý nový nástupca by musel mať v sebe kombináciu talentov, ktoré majú obaja terajší spoločníci. A je dosť pravdepodobné, že aj keby takého stretli, tak ho nespoznajú, lebo každý z nich má len polovicu zázračného prútika, na ktorom stojí ich podnikanie.

Nájdenie následníka si vyžaduje plánovanie, ako každá iná dôležitá vec. Je treba pomenovať vlastnosti, ktoré by mal ich nástupca spĺňať. Potom treba pomenovať, ktoré vlastnosti sú najdôležitejšie (tzv. musy) a ako spoznajú, že tie vlastnosti nástupca má. A ako u každého projektu, je treba si naplánovať, aké činnosti budú robiť, a v akom poradí. Aj pri tom im viem pomôcť.

Za tretie, rozbehnutie obchodného strediska. Ak bude Martin vyčkávať, kým bude mať obsadenú väčšinu obchodných priestorov, tak sa možno nikdy nedočká. Oni teraz nemajú záujemcov, pretože žiadnych nehľadajú, lebo priestory nie sú dokončené. A priestory nie sú dokončené, lebo nevedia, ako ich budú chcieť mať prevádzkovatelia vybavené.

Teraz sa točia v začarovanom kruhu, ale môžu z neho aj vystúpiť. Treba situáciu rozanalyzovať a urobiť realistický plán. Pomenovať, čo ich môže pri tom brzdiť a ako tie prekážky budú riešiť. Aj pri tom im viem pomôcť.

Osobne si myslím, že najväčšia Martinova prekážka je prechodený syndróm vyhorenia. Ak sa mu ho podarí „uzdraviť“, všetko ostatné pôjde oveľa ľahšie.

Martin odchádzal z konzultácie v povznesenej nálade. Problémy v jeho podnikaní ešte nezmizli, ale urobil obrovský krok dopredu – pomenoval si, čo ho trápi najviac a čo je treba robiť, aby to vyriešil. Väčšinu z tých úloh si vie poriešiť sám, alebo vie, kto mu s tým môže pomôcť.

Veľa šéfov sa občas dostane do stavu, keď v práci, alebo aj v súkromnom živote narazia na prekážku, ktorú nevedia prekonať. Často použijú vyskúšané techniky z minulosti. Ak sa im to nepodarí vyriešiť, sú z toho znechutení a môže sa stať, že to vzdajú - vyhoria a budú chodiť do práce iba zo zotrvačnosti.

Šéfovia príliš hrdí na to, že si so všetkým vedia najlepšie poradiť sami, sú najviac ohrození syndrómom vyhorenia. Ak pri riešení problému vyhoria, tak to nie je preto, lebo tá výzva nemá riešenie. Je to preto, lebo oni to riešenie nenašli. A pri tom stačí vyhľadať odborníkov, ktorí sa špecializujú na riešenie takých problémov.

Šikovní šéfovia si uvedomujú, že ich úspech nie je závislý od toho, že si vedia všetko urobiť sami. Ich úspech spočíva v tom, že vyriešia úlohu pomocou iných ľudí. U šéfa sa totiž obvykle počíta výsledok, nie cesta, akou sa k nemu dostal. Málo ktorý šéf si opravuje auto sám, radšej si nájde odborníka. Podobne aj pri neobvyklých manažérskych výzvach si šikovný šéf nájde odborníka, ktorý ho dostane z „bodu A“ do „bodu B“ rýchlejšie a efektívnejšie, než keby si to urobil on sám. V tom spočíva tajomstvo jeho úspechu.

A čo Vy, aké máte skúsenosti s nechuťou v podnikaní – pri vedení firmy? Napíšte mi o nich prosím do diskusie pod článkom.

PS: Možno ste aj vy vo svojej šéfovskej funkcii, alebo vo svojom podnikaní uviazli v začarovanom kruhu. Ak z neho chcete vystúpiť a veci rozpohybovať správnym smerom, potom je pre vás určená táto ponuka >>>.