Dňa 8.2.2011 navštívila delegácia expertov MPSVaR SR sídlo Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v Ženeve. Obsahom návštevy bola  diskusia o niektorých zmenách, ktoré navrhujeme v Zákonníku práce. Jednou z tém diskusie bola aj navrhovaná nová úprava poskytovania odstupného, ktorú MPSVaR navrhuje takto:

"§ 76 Odstupné

(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134 a počtu mesiacov, po ktoré by trvala výpovedná doba podľa § 62 ods. 2 alebo ods. 3.

(2) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134.

(3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí zo strany zamestnávateľa s výnimkou prípadu, ak zamestnancovi patrí odstupné podľa odseku 1 a odseku 2.

(4) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa nedohodnú inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

(5) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak."

Čo je podstatné podľa navrhovanej novej úpravy:

1. Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby podľa § 62 ods. 2 alebo ods. 3. Nárok na odstupné v takomto prípade zamestnanec nemá. Zamestnávateľ môže odstupné poskytnúť podľa § 76 ods. 3.

2. Ak sa pracovný pomer skončí dohodou zamestnávateľa a zamestnanca, zamestnanec má nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1. Výška odstupného sa určí ako násobok priemerného zárobku zamestnanca a počtu mesiacov určeného podľa § 63 ods. 2 alebo ods. 3. Počet mesiacov je daný nasledovne:

  • jeden mesiac, ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok,
  • dva mesiace, ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
  • tri mesiace, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
  • štyri mesiace, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
  • päť mesiacov, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

Treba pripomenúť, že ide o návrh ktorý ministerstvo práce predkladá do medzirezortného pripomienkového konania. Výsledná podoba sa môže počas legislatívneho procesu zmeniť.

Právna úprava poskytovania odstupného je definovaná v článku 12 Dohovoru MOP o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982 (ďalej len "Dohovor MOP č. 158"):

"Článok 12

1. Pracovník, ktorého zamestnanie bolo skončené, má právo v súlade s vnútroštátnym právom a praxou na:

a) odstupné alebo iné odchodné dávky, ktorých výška sa určí okrem iného s ohľadom na dĺžku zamestnania a výšku mzdy a ktoré vypláca priamo zamestnávateľ alebo sa vyplácajú prostredníctvom fondu, ktorý sa vytvoril z príspevkov zamestnávateľov, alebo

b) dávky z poistenia pre prípad nezamestnanosti alebo pomoci nezamestnaným, alebo iné formy sociálneho zabezpečenia také, ako sú dávky v starobnom veku, alebo v invalidite, podľa bežných podmienok, na ktorých základe sa tieto dávky poskytujú, alebo

c) kombináciu takéhoto odstupného a dávok.

2. Pracovníkovi, ktorý nespĺňa rozhodné podmienky na dávky pre prípad poistenia v nezamestnanosti alebo pomoci nezamestnaným podľa systému všeobecného rozsahu úpravy, nemusí sa vyplatiť akékoľvek odstupné alebo dávka uvedené v odseku 1 písm. a) tohto článku iba preto, že sa mu neposkytuje dávka v nezamestnanosti podľa odseku 1 písm. b) tohto článku.

3. V prípade skončenia zamestnania pre závažné previnenie možno spôsobmi uplatňovania uvedenými v článku 1 tohto dohovoru ustanoviť odňatie nároku na odstupné alebo dávky uvedené v odseku 1 písm. a) tohto článku."

To znamená:

  • Dohovor MOP č. 158 nevyžaduje súbeh výpovednej doby a odstupného,
  • vyžaduje sa však zabezpečenie zamestnanca po skončení zamestnania buď odstupným alebo dávkami z poistenia pre prípad nezamestnanosti,
  • ak zamestnanec nespĺňa podmienky na priznanie dávky v nezamestnanosti (pozri § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), nemusí sa mu namiesto dávky v nezamestnanosti vyplatiť odstupné.

Slovenská republika má v rámci systému sociálneho poistenia upravené aj poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere, je poistený v nezamestnanosti a po splnení príslušných podmienok má po strate zamestnania nárok na dávku v nezamestnanosti.

Z toho vyplýva, že návrh novej úpravy poskytovania odstupného nie je v rozpore s Dohovorom MOP č. 158.

***

Pri príprave článku bola použitá správa z návštevy delegácie MPSVaR (Jozef Toman, riaditeľ odboru pracovných vzťahov a Boris Vavro, hlavný štátny radca, špecialista na otázky MOP, Odbor medzinárodných vzťahov) v sídle MOP dňa 8.2.2011.