Štát na šrotovnom nezarobil, ako tvrdí Ministerstvo hospodárstva SR. To vo svojom materiáli, ktorý včera zobrala na vedomie vláda, presviedča, že projekt podpory predaja áut mal pre rozpočet pozitívny vplyv vo výške viac ako 19 miliónov eur. Súvisiace výnosy z DPH a iných poplatkov o túto sumu presiahli náklady na šrotovacie dotácie.
Takýto výpočet je však zavádzajúci. Po prvé, šrotovné odčerpalo príjmy z DPH v iných sektoroch, pretože ľudia kvôli nemu míňali viac na autá a menej na iné tovary a služby. Tento faktor ministerstvo vôbec nespomína.
Po druhé, projekt znížil budúce výnosy DPH, keďže nákupy plánované na neskôr sa presunuli do obdobia, kedy to bolo výhodné. Tento faktor síce ministerstvo spomína, v zápätí však dodáva, že dotácie zachovali “niekoľko tisíc pracovných miest v SR”. Šrotovné však podporilo hlavne zahraničných výrobcov, keďže drvivá väčšina kúpených áut (91%) bola z dovozu.
Spomínané faktory spolu spôsobili, že kvôli šrotovnému vybral štát menej daní na iných tovaroch a službách ako je predaj áut, a vyberie menej na kúpe áut či inej spotrebe v tomto a budúcich rokoch. Poctivá analýza vplyvu šrotovného by preto do svojej bilancie započítala aj tieto negatívne vplyvy.
Po tretie, časť zo spomínaných 66 miliónov na DPH by sa vybrala aj bez šrotovného, pretože okrem nákupov, ktoré by sa bez šrotovného neuskutočnili, by prebehli tisícky transakcií tak či tak. Výnosy z nich preto nemôžeme započítavať ako prínos projektu. Ak by napríklad šrotovné nebolo vôbec, a predala by sa len tretina zo skutočného predaného počtu áut, štát by na DPH vybral minimálne 22 miliónov eur a nemal by žiadne náklady na dotácie. „Zarobil“ by tak viac, ako tvrdí ministerstvo hospodárstva.
A vôbec – keď je šrotovné tak ziskové, nebolo by výhodné zošrotovať rovno celú ekonomiku?
Článok bol napísaný v spolupráci s inštitútom INEKO.
