Podľa zákona o minimálnej mzde má vláda posledné dva dni nato, aby rozhodla o jej výške pre rok 2010. Všetko však nasvedčuje tomu, že ani o polnoci 20. októbra 2009 novú sumu minimálnej mzdy poznať nebudeme. Toto malé faux pas v podobe porušenia zákona o minimálnej mzde samotnou vládou je však to najmenej, čo by nám malo vadiť. Problémom je zákon  o minimálnej mzde sám osebe.

Aj keď analýza ministerstva práce  tvrdí, že nie je možné preukázať priamu závislosť medzi zákonom nariadeným rastom minimálnej mzdy a vývojom miery nezamestnanosti (pozri doložku vplyvov k návrhu nariadenia vlády), tá istá analýza priznáva, že zvýšenie minimálnej mzdy malo negatívny dopad na zamestnanosť nízko kvalifikovaných zamestnancov, ľudí bez praxe a mladých ľudí. A o to ide. Kvalifikovaným zamestnancom a ľuďom s praxou je jedno, či sa minimálna mzda zvýši o 4% alebo o 8% - ich mzda je výsledkom dohody medzi nimi a ich zamestnávateľom. Temer všetci zamestnanci na Slovensku majú mzdu vyššiu, ako zákonom stanovená minimálna mzda (podľa analýzy ministerstva práce za minimálnu mzdu pracujú len 2 - slovom dve - percentá zamestnancov).  

Zmyslom minimálnej mzdy má byť zabezpečenie práva zamestnanca na takú odmenu za vykonanú prácu, ktorá umožní zamestnancovi dôstojnú životnú úroveň. A toto právo je súčasne povinnosťou zamestnávateľa. Inými slovami, to, čo by mal garantovať svojim občanom štát (dôstojnú životnú úroveň), štát prenáša prostredníctvom zákona o minimálnej mzde na zamestnávateľov.

Nevylučujem, že v súkromnej sfére sa nájde niekoľko zamestnávateľov, ktorí podnikajú preto, aby svojim zamestnancom zabezpečili čo najvyššiu životnú úroveň. Obávam sa však, že drvivá väčšina zamestnávateľov sa riadi podľa vety:

"Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku."

...teda v súlade s vetou, ktorú nájdete v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Preto nech sa nikto nečuduje, ak podnikateľ, ktorý by v roku 2010 prípadne vytvoril miesto pre nového zamestnanca ale musel by mu zo zákona dať najmenej 307,40 € (?) plus odvody, nového zamestnanca radšej vôbec neprijme. A prijatie nových zamestnancov zákonom nariadiť nemožno.

Zákon o minimálnej mzde treba preto zrušiť - prípadne aspoň na prechodné obdobie umožniť prijatie nových zamestnancov so mzdou nižšou ako je súčasná minimálna mzda.  Je lepšie, ak sú nízkokvalifikovaní ľudia, ľudia bez praxe, absolventi, ľudia v hladových dolinách doma a na sociálnych dávkach - alebo je lepšie ak pracujú povedzme za 260 € mesačne?

Iste, prijať prácu za 260 € mesačne nie je terno - ak súčasne človek stratí nárok na sociálne dávky. Preto súčasne so zrušením alebo pozastavením inštitútu minimálnej mzdy treba zmeniť zákon o pomoci v hmotnej núdzi - a pri posudzovaní hmotnej núdze do príjmu započítať nie súčasných 75% čistého príjmu v zamestnaní - ale len 50% čistého príjmu.

Na rozdiel od súčasného stavu by tak občan, ktorý by sa zamestnal za 260 € hrubého (čo je cca 225 € čistého), nestratil nárok na dávky v hmotnej núdzi. Jeho dnešná motivácia nepracovať ani za minimálnu mzdu by sa zmenila - a v súbehu príjmu zo zamestnania a dávok od štátu by jeho životná úroveň bola dôstojnejšia, ako dnes.

To čo vidíme dnes, nie je nič iné, len pokrytectvo vlády. Na čo je dobré sporiť sa o výšku minimálnej mzdy, ak existuje niekoľko spôsobov, ako minimálnu mzdu obísť. Veď pri práci na dohodu (napríklad na dohodu o pracovnej činnosti) žiadna výška minimálnej mzdy či odmeny neexistuje. Rovnako ako neexistuje zákonom stanovená výška minimálnej fakturovanej sumy, ktorú fakturuje "živnostník" svojmu odberateľovi pri populárnom "zamestnávaní na živnosť".