Predseda politickej strany SMER s obľubou vyhlasuje o vláde Ivety Radičovej, že za jej éry zaznamenalo Slovensko najvyšší rast nezamestnanosti. Pozrime sa preto na čisté fakty spracované zo zdrojov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rast nezamestnanosti

Od začiatku krízy počas vlády Roberta Fica od roku 2008 do polovice roku 2010 pribudlo takmer 140 tisíc nezamestnaných ľudí.

Počas vlády Ivety Radičovej od polovice roku 2010 do konca roku 2011  pribudlo 30 tisíc nezamestnaných ľudí.

Rast zamestnanosti

Počas vlády Roberta Fica od roku 2008 do polovice roku 2010 sa celkový počet  zamestnaných znížil o 115 tisíc ľudí.

Počas vlády Ivety Radičovej od polovice roku 2010 do konca roku 2011 sa celkový počet zamestnaných zvýšil o 50 tisíc ľudí.

***

Kríza ktorá začala v roku 2008 a trvá dodnes, donútila firmy znižovať počty zamestnancov, mnohé firmy zanikli, respektíve odišli zo Slovenska. Mierne oživenie ekonomiky v roku 2010 nepostačovalo na to, aby sa masívne tvorili nové pracovné miesta tak, ako tomu bolo v najlepších rokoch 2005 - 2007. Nárast produkcie zamestnávatelia riešili hľadaním rezerv, zavádzaním automatizácie, vyššou produktivitou práce. Trendom v rokoch 2010 a 2011 je využívanie agentúrnych zamestnancov a práca na dohodu (poznámka: pracujúci na dohodu sa nezapočítavajú do počtu zamestnancov). K tomu pribudlo prepúšťanie zamestnancov v štátnej správe, či v železničných spoločnostiach.

Napriek tomu došlo za vlády Ivety Radičovej k nárastu počtu pracovných miest (tak ako je to uvedené vyššie) celkovo o 50 tisíc zamestnaných ľudí. Nepochybne k tomu prispeli aj kroky vlády. Napríklad za tri mesiace po prijatí novely Zákonníka práce na jeseň 2011 celkovo pribudlo 17 tisíc pracovných miest. To, že všetky tri  automobilky pôsobiace na Slovensku masívne rozširujú výrobu, spúšťajú produkciu nových modelov a vytvárajú tisíce nových pracovných miest práve na Slovensku nie je náhoda.

V tomto období však vzrástol aj počet nezamestnaných. Ako uvádzam vyššie, mnoho ľudí pracuje na dohody o vykonaní práce. Preto sa nezapočítavajú do počtu zamestnancov. Ba naopak, vyše 60 tisíc z nich je evidovaných ako nezamestnaných na úradoch práce. Do evidencie nezamestnaných pribudli aj ľudia, ktorí o prácu záujem nemajú, nechcú si však sami platiť zdravotné poistenie. Nešťastný krok začiatkom roku 2011, kedy sa samoplatiteľom zvýšilo zdravotné poistenie z 29 na 47 eur mesačne, znamenal príliv tisícov kváziuchádzačov o zamestnanie na úrady práce.

Riešenie týchto dvoch problémov je jednoduché. Treba sa vrátiť k daňovo-odvodovej reforme a dokončiť ju. Ak sa tak stane, už nebude tak úžasne výhodné pre zamestnávateľov brať ľudí na dohody - a zároveň takíto zamestnanci konečne získajú nemocenské a dôchodkové poistenie. Ak by sa zrušili zdravotné odvody ekonomicky neaktívnym ľuďom, respektíve ak by sa kompromisne vrátili na pôvodnú úroveň, stratili by títo ľudia motiváciu zostať v evidenciách úradu práce.

Dôležité sú však aj ďalšie kroky. Zákon o službách zamestnanosti sa musí čo najrýchlejšie novelizovať. Veľmi ma mrzí, že prvý pokus o rozsiahle zmeny nám na jeseň 2011 nevyšiel z dôvodu rozpadu vlády a druhý pokus v januári 2012 sa z dôvodu nesúhlasu kľúčových hráčov vo vláde ani nedostal na rokovanie vlády. Faktom je, že dnes sa desiatky miliónov eur ročne vynakladajú na neefektívne príspevky. Príkladom je príspevok na absolventskú prax, ktorý síce čiastočne pomôže riešiť zlú finančnú situáciu nezamestnaných mladých ľudí, avšak nepodporuje tvorbu nových pracovných miest. Ďalší príklad je zle nastavený príspevok na podporu začínajúcim živnostníkom. Jednoznačne sa tieto a nielen tieto nástroje musia zmeniť. Naopak výborne sa osvedčil dnes už populárny "paragraf 50j", ktorý sme zaviedli po ničivých povodniach v septembri 2010. Dnes si tento príspevok na opatrenia proti živelným pohromám pochvaľujú starostovia stoviek obcí na Slovensku, ktorí takto zamestnali už vyše 10 tisíc predtým nezamestnaných ľudí a využívajú ich aj v týchto dňoch - v zápase s mrazmi a snehom na severe a východe Slovenska. Pripravené a sčasti spustené sú aj ďalšie projekty na zvyšovanie zamestnanosti zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu - známy projekt na obnovu kultúrneho dedičstva, hradov a zámkov na Slovensku, či nový projekt terénnej opatrovateľskej služby, kde sa dokáže uplatniť vyše 3 tisíc žien - opatrovateliek.

A pre ľudí, ktorí sa nedokážu zamestnať bez pomoci štátu a žijú zo sociálnych dávok máme pripravený program "Práca namiesto dávok".

Skončím tam, kde som začal - pri strane SMER. Originálny spôsob tvorby nových pracovných miest nám predviedli už v rokoch 2006 - 2010 vo forme známych sociálnych podnikov. Kvázizamestnanie pre 300 ľudí stálo našich daňových poplatníkov sumu 11 miliónov eur. V programe strany SMER nenájdete ani slovo o konkrétnych krokoch na zvyšovanie zamestnanosti. Namiesto toho sa dočítate o zvyšovaní regulačnej funkcie štátu, o zvýšení daní bohatým ľuďom (hranicu pritom určili na príjem nad 33 tisíc eur ročne) a prosperujúcim firmám, zavedení dane z dividend a novej dane z finančných transakcií. Faktické zrušenie rovnej dane, návrhy na návrat Zákonníka práce do podoby pred rokom 2011 a ďalšie návrhy ruinujúce podnikateľské prostredie na Slovensku - napríklad návrh na znovuzavedenie povinnej pracovnej zdravotnej služby - zamestnanosť nezvýšia, práve naopak. Podľa SMERU si ľudia zaslúžia istoty. Istotu, že nenájdu prácu. Istotu, že budú platiť vyššie dane. Istotu, že na Slovensko prestanú prúdiť zahraničné investície. Istotu živorenia na sociálnych dávkach. Istotu nízkych dôchodkov. A istotu ďalšieho nabaľovania pre sponzorov SMERu.