Veľkou témou súčasnosti je, kde vziať nové pracovné sily, tejto dôležitej téme sa však budeme venovať inokedy. Dnes sa spoločne pozrieme na nemenej zásadnú otázku toho ako neprísť o dlhoročných, skúsených a tímových zamestnancov.  Ako by ste o nich mohli prísť? Príde vám ich niekto vziať? Nie, nebavíme sa o „lovcoch lebiek“, ide o niečo omnoho bežnejšie - vyhorenie.

Určite ste už veľa počuli o syndróme vyhorenia a určite viete aj to, že väčšinou postihuje práve tie najpracovitejšie skupiny ľudí – jedných z najobetavejších a najodhodlanejších zamestnancov. Kvôli svojmu pracovnému nasadeniu nevidia koníčky, priateľov, rodinu, ba po čase ani seba. Asi je každému jasné, že v takomto režime je zvýšenie platu, resp. benefit vo forme parkovacieho miesta skôr výsmechom ako riešením.  

Presné štatistiky o počte prípadov vyhorenia naše zdravotníctvo nezbiera. Pre predstavu o tom ako zásadne vplýva vyhorenie na pracovný trh však nemusíme cestovať ďaleko. Fínsky inštitút pracovného zdravia, na základe vedeckého výskumu zistil, že až 40 % pracovnej sily v ich krajine opúšťa pracovný proces kvôli duševným poruchám. Tie sú často výsledkom práve vyhorenia.

Čo s tým? Najmä ak musíte byť hotový čarodejník (nie černokňažník) už aj nato, aby ste z potenciálu každého zamestnanca vyťažili maximum.

Na jednej strane potrebujete zamestnancov, ktorí sú zapálení pre prácu. Vo výrobnej sfére, ale nielen v nej, musia zároveň chápať zmeny, ktoré prinesie Priemysel 4.0 a aj nevyhnutnosť adaptácie na nové zmeny, ktoré so sebou globalizácia jednoducho prináša. Na strane druhej musíte byť majster práce s ľuďmi, aby vám z nich nezostal len popol. Automatizácia, robotizácia, digitalizácia sú nevyhnutné, ale tým skutočným náskokom pred konkurenciou budú práve vaši zamestnanci, ktorí dokážu naďalej posúvať hranice možného.

Je úlohou vášho HR oddelenia systematicky pracovať a nastaviť systém, ako predchádzať vyhoreniu. Pretože ak aj zamestnanec neodíde na dlhodobú PN-ku, s vysokou pravdepodobnosťou z firmy odíde tak či tak. S nastupujúcim vyhorením sa v zamestnancovi začínajú hromadiť negatívne pocity k zamestnaniu, kolegom, ale i k sebe samému. Aspoň zdanlivo najprirodzenejším a najjednoduchším riešením je zmena zamestnávateľa. Zanedbaním prevencie proti vyhoreniu, si tak firma odohnala do náruče konkurencie často kvalitného zamestnanca, ktorý by vedel byť v inom nastavení dlhodobo prínosný.
 
Okrem merateľných cieľov, KPIs, obratu, či počtu projektov je pre úspešnú firmu dôležité ísť aj do soft cieľov. V škole nás, nikto neučil ako si podľa individuálnych možností správne rozložiť pracovnú silu (niekedy až na polstoročie). Osveta je nevyhnutná a je možno načase, aby sme sa poobzerali po stratégiách, ktoré sa zameriavajú práve na zabezpečenie harmónie osobného a pracovného života.
 
Tak napríklad už spomínaný príklad z Fínska. Fínsky inštitút pracovného zdravia je štátom zriadená a podporovaná organizácia, ktorá pred 10 rokmi prišla so vzdelávacím programom „TOWARDS SUCCESSFUL SENIORITY“. Ten je zameraný na zlepšenie riadenia kariéry, motivácie a duševnej pohody zamestnancov, s preukázateľnými, pozitívnymi výsledkami. Najzaujímavejšie je, že program je plne aplikovateľný aj v našich zemepisných šírkach.

Predpokladá sa, že v roku 2050 bude na Slovensku chýbať okolo 21% zamestnancov. Aj preto si nemôžeme dovoliť ignorovať tému zlepšovania pracovného prostredia. Tak ako sa dnes učíme efektívne využívať energetické zdroje, musíme sa začať pozerať na zamestnancov ako výrobný faktor, ktorého bude stále menej a menej. Jednou z ciest je aj funkčný age management, ktorý je pilierom pre zachovanie dlhodobej produktivity aj u skúsenejších zamestnancov. Bez vnímania a prispôsobenia sa potrebám a možnostiam zamestnancov, prídeme aj o tie vzácne kapacity, ktoré k dispozícii budú.

Ak sa vám blog páčil podporte ho na vybrali.sme.sk. Ďakujeme.