Okrem iných udalostí parlament schválil na svojej októbrovej schôdzi dôležitú novelu zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Hneď na úvod jedna dobrá správa: Novela fakticky ruší pracovnú zdravotnú službu pre drvivú väčšinu zamestnávateľov.

Pracovná zdravotná služba

Určite nikto nepochybuje o význame prevencie a zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žiadny seriózny zamestnávateľ si nedovolí podceniť hrozbu rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia vyplývajúcich zo zlých pracovných podmienok. Je však diskutabilné, ako tieto ciele dosiahnuť.

Poďme k veci. Zákonom 124/2006 o BOZP sa v roku 2006 pre zamestnávateľov zaviedla povinnosť zavádzať pracovnú zdravotnú službu (PZS) ako súčasť preventívnych opatrení. Podľa zákona sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť PZS buď vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom. Tieto služby slovenským firmám poskytuje niekoľko právnických osôb, ktoré majú na výkon PZS oprávnenie vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. A je to lukratívny biznis. 

Nečudo, že zavedenie povinnosti mať PZS stálo mnohých zamestnávateľov a podnikateľov mnoho nervov, energie a peňazí. Ak neveríte prečítajte si napríklad diskusiu tu alebo tu.

Aby ste mali predstavu, koľko PZS stojí zamestnávateľov, z uvedených diskusií citujem:

"... Cena sa spravidla počíta podľa počtu zamestnancov. Napr. my platíme ročne 1000 EUR (cca 50 zamestnancov)... Tie firmy, čo poskytujú PZS ponúkajú ceny približne 1000 SKK/zamestnanec, ale nakoniec sa to dá zjednať, ak má firmy viacej zamestnancov ... Ak má 5 zamestnancov, tak tam veľa na zjednanie nie je, dokonca v takých prípadoch určujú cenu paušálom, nie podľa počtu zamestnancov. Myslím, že tých 800-1000 EUR je taká minimálna cena za PZS. Lacnejšieho dodávateľa je ťažké nájsť."

A v tomto článku sa môžete dočítať, citujem: "Ceny za poskytovanie pracovnej zdravotnej služby sa pohybujú v širokom rozpätí, hlavne v závislosti od náročnosti posudzovaného pracovného prostredia a povahy posudzovanej práce. Keďže ceny za poskytovanie PZS nie sú upravené žiadnym predpisom, je na jednotlivých poskytovateľoch PZS, aké ceny si stanovia. V cenách jednotlivých poskytovateľov existujú často značné, niekedy aj niekoľkonásobné rozdiely. Ročný poplatok sa teda odhadom môže pohybovať zhruba od 800 Sk až po niekoľko tisíc Sk za každého zamestnanca. Presné sumy je potrebné konzultovať s konkrétnymi poskytovateľmi PZS.".

Novela zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP

Novela, ktorú schválil v týchto dňoch parlament, obsahuje aj pozmeňovací návrh poslankýň Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a poslanca Jaroslava Suju (všetci SaS), podľa ktorého sa v § 21 ods. 2 dopĺňa veta: "Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie."

Znamená to, že s účinnosťou od 1. januára 2012 bude PZS povinná len pre zamestnávateľov, ktorí majú zamestnancov vykonávajúcich práce v tretej alebo štvrtej kategórií. Tam má svoje opodstatnenie.

V prvej a druhej kategórii je dnes zaradených približne 2 mil. zamestnancov. Sú to zamestnanci v administratíve, v školstve, verejnej a štátnej správe. Zrušením PZS pre takýchto zamestnávateľov tak dôjde k úsporám nielen u "súkromných firiem" ale sa tak znížia aj náklady úradov a inštitúcií napojených na štátny rozpočet. Napríklad Slovenskú poštu údajne stála PZS približne 2 mil. eur ročne. Pripomínam, že aj na pracoviskách s prácami v prvej alebo druhej kategórií zostáva povinnosť vykonať lekárske prehliadky u všeobecných lekárov.

Prvá a druhá kategória

Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je žiadne riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom pracovného prostredia, respektíve vykonávanej práce.

Do druhej kategórie patria práce, pri ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia a kde jednotlivé faktory pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené predpismi. Patria sem i kancelárske práce s počítačom z dôvodu ionizujúceho žiarenia z monitorov.

Rizikovými prácami sú práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení do jednotlivých kategórií rozhodujú úrady verejného zdravotníctva.

Smernica 89/391/EHS

Obhajcovia PZS tvrdia, že povinnosť zamestnávateľa mať PZS vyplýva z rámcovej smernice 89/391/EHS. Podľa nej jednou z povinností zamestnávateľa je zabezpečiť pre svojich pracovníkov  preventívne a ochranné služby týkajúce sa BOZP. Smernica uvádza, že potrebné schopnosti a spôsobilosti pre túto oblasť si definujú jednotlivé členské štáty. Z pohľadu na Slovensku zavedeného rozdelenia vykonávaných prác do štyroch kategórií má PZS opodstatnenie len u tých zamestnávateľov, ktorí vykonávajú rizikové práce, teda práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie.

Tam, kde si zdravotnú spôsobilosť na výkon práce vyžaduje osobitný predpis, je potrebné vykonať lekársku prehliadku u všeobecného lekára, bez ohľadu na zaradenie do kategórie prác.  Všetkých zamestnávateľov sa aj naďalej týka § 6 zákona o BOZP, podľa ktorého sú zamestnávatelia napr. povinní vykonávať preventívne opatrenia, zlepšovať pracovné podmienky, zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia a odstraňovať ich, určovať bezpečné pracovné postupy atď. 

Novela je účinná od 1. januára 2012 - za predpokladu, že ju podpíše pán prezident.