Hľadanie kvalitných ľudí sa dostalo do blúdneho kruhu. Pretlak príležitostí nad dostupnými ľuďmi s patričnou kvalifikáciou spôsobuje, že HR sa stretáva s čoraz väčšími zúfalcami. Takých, čo sa neštítia prihlásiť ani na pozíciu, pri ktorej nespĺňajú väčšinu (či dokonca úplne žiadne) z požadovaných kritérií.
Zamestnávatelia sa tak stávajú cynickejšími, lebo pokles kvality priemerného uchádzača im berie viac času. Nejedno HR oddelenie preto pritvrdzuje pri prvých kolách, ktoré sa tak stávajú honbou za zopár nutnými "záchytnými bodmi", aby vôbec dávalo zmysel s kandidátom sa zapodievať ďalej.
Kvalitní ľudia, ktorí však žiaľ musia tiež týmito prvými kolami prejsť, sa tak nestačia diviť. Z prvých kôl sa neraz stáva slovné bingo, kde je potrebné trafiť niekoľko kľúčových slovných spojení, ktoré ma HRista od hľadajúceho manažéra na papieri. Niektorí dávajú kandidátom šancu pár minút sa "trafiť do zoznamu", tí menej cieľavedomí sa naivne rovno snažia spýtať na skúsenosť s danými výrazmi na papieriku.
Celé to do seba zapadá. Ale ako iste pozornejší čitateľ prezrie, pre hiring skutočne kvalitných ľudí je to skôr kontraproduktívne. Dá sa však vôbec v tejto dobe aj inak?
Pot a krv na pohovore
Za viac ako 10 rokov, čo hirujem vysoko špecializovaných ľudí do svojich teamov, som dospel k záveru, že dôležitý je postoj a myslenie človeka. Preto na svojich pohovoroch dávam konkrétne otázky, ktoré otestujú, ako sa kandidát popasuje s oblasťou, v ktorej nemá žiadnu skúsenosť.
Keďže však cieľom interview nie je kandidáta odstrašiť alebo mu dokazovať jeho neskúsenosť, rozhodol som sa úlohy, ktoré dávam na pohovoroch verejne sprístupniť. Mnohí kolegovia z mojej branže si ťukajú na čelo a pozerajú na to ako na hlúpy, či priam kontraproduktívny krok. Veď, keď zverejníte ešte aj "zoznam z papieriku", tak sa vám zúfalci budú snažiť napózovať do toho, čo hľadáte. No nie úplne, ...
Ako to naozaj je ...
Keďže úlohy zverejňujem na svojom súkromnom blogu, ich zadania (a občas aj riešenia) nájde iba ten, kto si dá námahu si niečo o firme a potenciálnom šéfovi vygoogliť. A to je fakt, ktorý očistí všetkých lenivých zúfalcov. Zostanú teda iba snaživí zúfalci a tých ľahko nachytáte na doplňujúcej otázke, ktorá vo zverejnených riešeniach byť nemusí.
Tento postup má však aj zaujímavý opačný rozmer. Tí naozaj kvalitní kandidáti sa (kvôli profesionálnej hrdosti) neuspokoja s tým, že vám odrecitujú vzorové riešenie z blogu. Snažia sa priniesť svoj vlastný pohľad, ktorý neraz predčí základné, zverejnené riešenie úlohy. Navyše kandidátov, ktorí hľadajú skutočne zaujímavú prácu, tento druh úloh skôr láka a stimuluje. Neraz sa ma na pohovoroch pýtajú, či takto zaujímavé problémy budú naozaj riešiť aj vo svojej každodennej práci. Moja odpoveď im často rozžiari oči.
To, čo na prvý pohľad vyzerá ako situáciu zhoršujúce šialenstvo, sa v praxi ukazuje ako vhodná kombinácia filtru a magnetu na tých správnych. Tak čo? Trúfnete si aj vy zverejniť svoje otázky z interview?
PS: Ak patríte medzi zvedavé typy, môžete sa otestovať aj vy. Držím vám palce, nech už stojíte na ktorejkoľvek strane rieky výberového procesu.
