Nový, funkčný, elektronický a proklientsky obchodný register potrebujú podnikatelia už pár rokov ako soľ. Za posledné mesiace v ňom bývalá vláda urobila len kozmetické zmeny, avšak k žiadnej reforme v ňom skutočne nedošlo.
Hoci štát avizuje nový informačný systém, ktorý má fungovanie registra zlepšiť, kým k tomu dôjde, prejde prinajmenšom niekoľko mesiacov. Viac o tom povedal v rozhovore pre TREND Štěpán Štarha, advokát a partner právnickej kancelárie Havel & Partners.
Registrových súdov je osem a nachádzajú sa v krajských mestách. Ktoré zmeny za posledné obdobie nastali v rámci Obchodného registra (OR SR) a čo to spôsobilo v podnikateľskom prostredí?
S ohľadom na Obchodný register SR v poslednom období nastali v podstate tri väčšie zmeny. Ide jednak o zavedenie zápisu spoločností s ručeným obmedzeným založenej zjednodušeným spôsobom, umožnenie zapisovania nových spoločností s ručením obmedzeným notárom a tretia zmena, ktorá súvisí s reformou v oblasti súdnictva. Žiadna z týchto zmien však nemala zásadný vplyv – bohužiaľ, ani pozitívny a našťastie ani negatívny, na fungovanie obchodného registra v praxi.
Ďalšou novinkou účinnou od 1. apríla 2024 je zvýšenie poplatkov za vykonanie zápisov do Obchodného registra, napríklad poplatok za vykonanie zmeny zapísaných údajov sa zvýšil z 33 eur na 50 eur, poplatok za prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným sa zvýšil zo 150 eur na 220 eur.
Od novembra 2023 je účinná novela zákona o obchodnom registri, ktorá priniesla zmeny ohľadne registrácie. Ako vnímate túto zmenu a do akej miery to prinieslo na trh zlepšenie zápisov v OR SR?
Skutočne, od 1. novembra 2023 môže jeden vybraný zápis do obchodného registra vykonávať aj notár, nielen súd. Ide o prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, aj to len pri jej založení.
Žiadne iné zápisy, zmeny či výmazy notár robiť ešte nemôže a je potrebné sa s nimi obrátiť na registrový súd. Nakoľko notár má v kompetencii vlastne iba jeden úkon, ktorý nie až tak veľmi častý, veľký vplyv to na bežné fungovanie nemalo. Inak by to bolo, ak by mohol vykonávať všetky úkony.
Registrové súdy fungujú tiež po novom, v posledných rokoch tam došlo k viacerým zmenám. Ako ich spätne hodnotíte, čo im pomohlo či nepomohlo z vášho pohľadu?
Súdna mapa, resp. reforma s ohľadom na súdy sa podľa nášho názoru dotkla Obchodného registra SR len v minimálnej miere. Prišlo v podstate len k formálnemu premenovaniu registrových súdov majúcich v kompetencii obchodný register, avšak v praxi žiadne zmeny vzhľadom na reformu nepociťujeme.
Podnikatelia dlhé roky upozorňujú na to, že zápisy v OR SR trvajú namiesto dvoch pracovných dní týždne, niekde dokonca mesiace. Čo treba legislatívne upraviť či nastaviť, aby sa situácia zlepšila?
Ide o komplexnejší problém, ktorého príčinou je aj to, že súdy sú dlhodobo poddimenzované s ohľadom na množstvo sudcov/vyšších súdnych úradníkov a výnimkou nie je ani Obchodný register. Toto sa následne odráža v nespĺňaní lehôt pri zápisoch do Obchodného registra SR.
Taktiež v posledných rokoch prebehli v podstate dve veľké vlny zápisov údajov, týkajúce sa veľkého množstva už aj existujúcich spoločností, ktoré spomalili, popravde miestami až ochromili obchodné registre. Išlo o zápisy konečných užívateľov výhod a doplnenie tzv. dodatočných identifikačných údajov. Našťastie, súdy sa už s oboma vlnami vysporiadali, zápisy vykonali. V súčasnosti už môžeme hovoriť, že zápisy sú urobené maximálne do dvoch týždňov, často však aj skôr.
Kde vidíte možnosti v praxi, na ktoré by súčasná vláda mohla nadviazať?
Podnikatelia potrebujú robiť zápisy do pár dní a nie do dvoch týždňov, preto vhodným riešením by podľa nás bolo umožniť notárom robiť všetky zápisy, zmeny a výmazy údajov v Obchodnom registri SR, ako je to napríklad aj v Českej republike. Uvedené je aktuálne plánované od roku 2025, respektíve po zavedení nového IT systému Obchodného registra.
- Štěpán Štarha
V advokátskej kancelárii Havel & Partners pracuje od roku 2009, jej partnerom so spoluzodpovednosťou za vedenie bratislavskej kancelárie je od roku 2018.
Špecializuje sa na oblasť práva informačných systémov a telekomunikácií, práva duševného a priemyselného vlastníctva, ochrany osobných údajov, zmluvného práva a na medzinárodné právo súkromné.
Ďalšie dôležité správy
