Veľké zmeny pre firmy. Kolíková ide meniť ich štruktúru novou legislatívou, niečo zruší

Eseročkám sa má výrazne znížiť vyžadované základné imanie, upraví sa zakladanie akciových spoločností a z trhu zmiznú jednoduché spoločnosti na akcie. Toto sú len niektoré návrhy z dielne rezortu spravodlivosti, ktorý chce upraviť legislatívu v rámci obchodných firiem a posunulo ich do medzirezortného pripomienkového konania.

Štát má jasný zámer, dokončiť rekodifikáciu

Vláda Igora Matoviča si do programového vyhlásenia dala cieľ dokončiť rekodifikáciu súkromného práva. A v týchto dňoch je už známe, ako to urobí. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zriadila ešte vlani na prípravu rekodifikácie pracovnú skupinu pre návrh nového Občianskeho zákonníka a pracovnú skupinu pre návrh Zákona o obchodných spoločnostiach.

Medzirezortné pripomienkové konanie bude trvať až do 26. februára 2021. Problémom podľa rezortu je, že základom slovenského práva obchodných spoločností je stále legislatíva z roku 1991. Odvtedy bol Obchodný zákonník takmer 50-krát novelizovaný, čo nezohľadňuje súčasné potreby praxe.

V posledných rokoch napríklad badať trend nárastu súkromných investícií, tzv. venture capital vo forme vlastného kapitálu, do začínajúcich a projektových firiem (tzv. start-upy a scale-upy). Rovnako aj získavanie cudzích zdrojov mimo tradičného bankového sektora, najmä vo forme vydávania korporátnych dlhopisov a iných cenných papierov. Aj to by mala nová legislatíva zohľadniť.

Na tieto novinky by mali nadväzovať aj zmeny v ďalších oblastiach verejného práva, najmä pri správe podnikateľskej činnosti, daňovom či trestnom práve. 

Názory z praxe sa rôznia

Uvedený materiál rezortu, tzv. legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností, sa javí Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) ako pomerne nekonkrétny.

„Pomenúva len tie problémy,  ktoré sú dlhodobo známe a kvôli ktorým nie je rekodifikácia práva obchodných spoločností potrebná. Okrem toho je to za posledné roky už druhý alebo tretí návrh zásadnej reformy či rekodifikácie práva obchodných spoločností,“ myslí si Miriam Filová, hovorkyňa AZZZ SR.

Podľa nej právo obchodných spoločností potrebuje najmä  zjednodušenie a zefektívnenie. Prijímanie a zavádzanie nových právnych inštitútov v posledných rokoch, ako bola napríklad spoločnosť v kríze, žiadnym zásadným spôsobom nepomohlo napríklad pri vymáhaní pohľadávok.

„Dlhodobo máme za to, že najväčším problémom práva nie je nedostatočná či nedokonalá právna úprava, ale zásadná neochota či neschopnosť slovenských justičných orgánov ju dôsledne zavádzať a vynucovať,“ konštatuje M. Filová pre TREND.

V tejto súvislosti stojí za zmienku skutočnosť, že väčšina spoločností so zahraničným kapitálom sa dôsledne snaží vyhýbať akémukoľvek vedeniu súdnych sporov na Slovensku.

Treba zabezpečiť aj vymožiteľnosť práva

Zámer ministerstva spravodlivosti, ktorým chce komplexne riešiť právnu úpravu obchodných spoločností, vníma naopak pozitívne Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov. „Tému rezort dlhodobo posúval vpred len na úrovni čiastkových riešení. Vítame každú snahu o zatraktívnenie podnikateľského prostredia,“ dodáva s tým, že zjednodušenie podnikania predstavuje palicu, ktorá má dva konce.

„Musí byť zabezpečená dobrá vymožiteľnosť práva v obchodných vzťahoch, aby na Slovensku nemohli vnikať spoločnosti,  ktoré vygenerujú dlhy, neskôr zaniknú a dlžníci pokračujú v podnikaní ďalej pod novým názvom. Preto je dôležité, aby pri tvorbe legislatívy bola prítomná i prax a sprostredkovala praktické prípady z reálneho života,“ uvádza A. Lacz pre TREND.

Podľa Petra Serinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), zmeny sú potrebné. „Právna úprava obchodných spoločností je pozliepaná z mnohých zámerov a noviel, ktoré spolu vôbec dobre nefungujú. Rozhodne potrebujeme moderný zákon, reflektujúci 21. storočie. Ideálne, ak by bol súčasťou kodifikácie občianskeho práva,“ spresňuje.

Zmeny na trhu sú potrebné

Ako sa teda vyvíja štruktúra firiem za posledné obdobie? V informačnom systéme obchodného registra Corwin bolo k 15. decembru minulého roka zapísaných 1 104 verejných obchodných spoločnosti, 1 440 komanditných spoločností, 297 512 spoločností s ručením obmedzeným, 7 998 akciových spoločností, 258 jednoduchých spoločností na akcie a 2 386 družstiev. Podľa zámerov rezortu spravodlivosti trh potrebuje zmenu v ich štruktúre.

Advokát Štěpán Štarha z advokátskej kancelárie Havel & Partners si myslí, že táto oblasť bola dlhodobo zanedbávaná a jej modernizácia a priblíženie sa k európskej úrovni je v súčasnosti nevyhnutné. „Predstavený legislatívny zámer ako celok hodnotíme veľmi pozitívne. Vo veľkej miere reflektuje požiadavky podnikateľského prostredia,“ hovorí pre TREND.

Keďže podnikatelia by si v biznise želali mať garantovanú čo najväčšiu mieru voľnosti a slobody, s tým sa logicky spája nastavenie rôznych práv spojených s obchodným podielom alebo akciami vo firmách. A to je práve problém.

„Flexibilné nastavenie týchto práv v súčasnosti vo všeobecnosti možné nie je. To zbytočne komplikuje napríklad vstup investorov do spoločností, rozbehnutie start-up projektov, vytváranie manažérskych či zamestnaneckých programov alebo aj zapojenie rodiny do podnikania,“ poznamenáva Š. Štarha.

To by mal nový kódex obchodných firiem podľa zámeru naplniť, čo bude prínosné napríklad aj pre oblasť venture capital a start-upov. Paragrafové znenie má byť predložené na rokovanie vlády do júna budúceho roka.  

Zachovajú sa štyri právne formy

Rezort spravodlivosti navrhuje zachovať súčasné štyri právne formy obchodných firiem, a to verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. Spoločne s obchodnými spoločnosťami bude upravené aj družstvo. Zrušiť sa má jednoduchá spoločnosť na akcie.

Najväčšie zmeny čakajú eseročky, teda spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorých je v súčasnosti viac ako 95 percent zo všetkých existujúcich firiem. Väčšina z nich má len jedného spoločníka. Ako tvrdí Š. Štarha, enormné množstvo podnikateľov využíva eseročky namiesto podnikania v rámci živnosti.

Chcú si vo väčšej miere chrániť súkromný majetok a do istej miery im zákon túto ochranu legitímne poskytuje. Niekedy však v jednoosobových eseročiek zabúdajú na zodpovednosť z pozície konateľov a navyše často stotožňujú svoj podnikateľský a súkromný majetok a niekedy neprimerane uprednostňujú svoje vlastné záujmy, čo poškodzuje ich veriteľov,“ dodáva advokát pre TREND.

Eseročkám sa má po novom znížiť povinne vyžadované základné imanie, a to buď podľa českého modelu na jedno euro, alebo podľa nemeckého modelu, kedy sa toto imanie dopĺňa podľa dosiahnutých hospodárskych výsledkov pri dočasnom zákaze vyplácania podielov na zisku.

Spomína sa aj zjednodušenie založenia spoločnosti online, pri využití formulárov zakladateľských dokumentov s nižším poplatkom pri registrácii. Spoločník tiež bude môcť mať viac obchodných podielov s rôznymi vlastnosťami, s ktorými bude môcť samostatne disponovať.

Práve to by mali mnohí podnikatelia privítať. „Takéto zjednodušenie znížením základného imania a zavedením formulárových zakladateľských dokumentov bude prínosom. Začínajúci podnikatelia ušetria cenný kapitál, ktorý by inak museli investovať napríklad do advokátov a môžu ho naplno využiť na rozbehnutie podnikateľského zámeru,“ dodáva Š. Štarha.

Ruka v ruke s týmto zjednodušením však musia byť zavedené aj efektívne pravidlá na ochranu veriteľov, na čo síce zákon nezabúda, ale dôležité bude, akú vyváženú ochranu im legislatíva napokon ponúkne.

Aj akciovky budú fungovať inak

Pri akciových spoločnostiach návrh ráta s tým, že akcionári budú môcť rozhodovať aj per rollam, teda hlasovaním formou obežníka, písomne, nie iba na riadnom zasadnutí. Upraviť sa majú u nich aj možnosti dištančného rozhodovania. Nová právna úprava bude oproti súčasnej  viac reflektovať skutočnosť, že drvivá väčšina akciových spoločností na Slovensku má charakter súkromných firiem, dodáva rezort spravodlivosti.

Akcionári by mali mať po novom možnosť rozhodnúť sa pre tzv. monistickú štruktúru akciovej spoločnosti, kde okrem valného zhromaždenia firma bude vytvárať iba správnu radu spoločnosti, alebo pre štruktúru s predstavenstvom a dozornou radou.

Práve túto formu víta Š. Štarha s tým, že by mala stačiť iba jedna či dve fyzické osoby na jej riadenie a kontrolu namiesto súčasných štyroch osôb. Tiež sa má po novom určiť, za akých podmienok bude možné vydržať obchodný podiel.

„Nestotožňujeme sa však so snahou o publicitu akcionárskej štruktúry, nakoľko ju považujeme už teraz, možno až v neprimeranej miere za dostatočnú kvôli zverejneniu konečných užívateľov výhod v obchodnom registri a kvôli registru partnerov verejného sektora, do ktorého sa musia firmy zapisovať pri obchodovaní so štátom,“ dodáva advokát Havel & Partners.

Za zváženie by stálo podľa neho napríklad zrušenie zákazu reťazenia firiem, zavedenie výkupu menšinových akcionárov aj pri súkromných akciovkách, prípadne aby štatutárnym orgánom mohli byť aj právnické, nielen fyzické osoby.

Jednoduchá spoločnosť na akcie skončí

Rezort spravodlivosti chce tiež zrušiť právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie. Tú bolo možné založiť od januára 2017 so základným imaním od 1 eura. Problémom podľa Š. Štarhu je, že bola málo propagovaná a zo strany verejnosti zostala nepochopená.

„Má veľa pozitív, ako nízke základné imanie, možnosť veľmi flexibilne nastaviť osobitné práva spojené s akciami či potrebu len jednej fyzickej osoby na jej kontrolu a riadenie, avšak veľké negatívum, a to zaknihovanú podobu akcií,“ objasňuje.

Práve to mnohých podnikateľov odrádzalo, nakoľko to prinášalo  veľké množstvo povinností už pri založení spoločnosti, následne komplikácie pri prevodoch akcií a zároveň i vyššie náklady. Taktiež oproti štandardnej akciovej spoločnosti je zoznam jej akcionárov prístupný širokej verejnosti. Podľa zámeru rezortu by sa tieto spoločnosti mali transformovať na eseročky, poprípade, ak to nevyužijú, mali by sa na ne vzťahovať úprava akciových spoločností.