Pred pár dňami sa vicepremiér a šéf strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík rozlúčil s ministrami pre svoj predpokladaný odchod z vlády. Začiatkom budúceho týždňa plánuje oznámiť prezidentke Zuzane Čaputovej svoju demisiu, prípadne aj s ministrami školstva Branislavom Gröhlingom a ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčekom.

Jeho podmienkou pre zotrvanie vo vláde je demisia premiéra Igora Matoviča do 24. marca. Vládna kríza pokračuje a jej vyvrcholenie možno očakávať ešte pár dní. Odchod strany SaS sa javí ako najpravdepodobnejší scenár. S tým padnú aj viaceré návrhy pre biznis, s ktoré chceli presadiť, no nie vždy sa im to v súčasnej koalícii darilo.

Dobré plány, ale vláda sa „zasekla“

Strana SaS mala pred parlamentnými voľbami pre podnikateľov pripravených 100 konkrétnych opatrení v rámci 1 144 návrhov riešení. Práve ona sa podľa vtedajšieho prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) ocitla na čele spomedzi ostatných strán. Očakávania podnikateľov spĺňala na viac ako 50 percent, a to najmä v rámci svojho „zrecyklovaného“ programu Agendy 2020 z minulých volieb. Chcela zjednodušiť výber daní, mať rovnaký meter pre štát i podnikateľov, znížiť byrokraciu pri zamestnávaní.

Ako aktivity rezortu hodnotia firmy po roku? Podnikatelia nepreferovali R. Sulíka, ale riešenia, ktoré si on osvojil. Dlhodobo sa inšpiroval aj ich prieskumami a výstupmi. „Niečo sa podarilo, väčšina nie. Súvisí to jednak s nízkou úrovňou riadenia štátu, ktorá sa zasekla v 90. rokoch minulého storočia, ale hlavne čím ďalej tým viac cítiť, že medzi stranami dochádza k úmyselnému mareniu agendy,“ konštatuje pre TREND výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina.

Tým má na mysli, že aj rozumné návrhy sú posudzované podľa toho, kto ich predkladá. Tiež podľa toho, ako veľmi ich reprezentanti boli spolu v konflikte. „Podľa toho sa návrhy prijímajú, posúvajú i hodnotia, čo má katastrofálne dopady na výsledok,“ konštatuje P. Serina.

Rezort financií sa ušiel iným

Žiadna zo strán do volieb nekandidovala s programom na riešenie pandémie a jej ekonomických dopadov. Nezlepšujúca sa situácia v praxi dnes spôsobuje to, že štát míňa príliš veľa kapacít na „hasenie“ vzniknutých problémov, myslí si prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík.

„Tiež sa nedostatočne venuje ťažkostiam, ktoré dlhodobo vedú rebríčky problémov podnikateľského prostredia. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, časté zmeny legislatívy, či kvalita vzdelávania nezodpovedajúca potrebám 21. storočia,“ podotýka J. Solík.

R. Sulík už na začiatku pri vytváraní koalície prezentoval jasný zámer získať pod svoj patronát rezort financií. Ten sa napokon ušiel Eduardovi Hegerovi z vládneho hnutia OľaNO. Hnutie sa vo svojom predvolebnom programe zasadzovalo za zníženie daní a odvodov obyčajných ľudí, chcelo zvyšovať viac majetkové dane, čo by mali pocítiť najmä oligarchovia, i neférové príjmy z lobingu, korupcie či privatizácie. Okrem dobre utajenej daňovej reformy, ktorú rezort financií chystá už rok, zatiaľ nie sú známe opatrenia, ktoré by naznačovali splnenie týchto zámerov.

Medzi najdôležitejšie opatrenia strany SaS, ktorá má vo vláde iba troch členov, dlhodobo patrí zavedenie rovnej dane, najviac na úrovni 19 percent a bez výnimiek. Potvrdil to ešte vlani pre TREND jej hovorca Ondrej Šprlák. „Rovná daň zlepší podnikateľské prostredie a motiváciu, čo umožní zvýšiť zamestnanosť, znížiť výdavky na sociálnu sieť a vytvorí predpoklady na ďalší hospodársky rast.“

Súčasný rezort financií presadzuje skôr progresívne zdaňovanie. Strana SaS pripúšťa zmenu daňového mixu smerom k majetkovým, spotrebným a ekologickým daniam, v čom by zrejme našli s rezortom financií spoločnú zhodu. K tej však zrejme doteraz nedošlo aj pre nie príliš veľkú ochotu spolupracovať.

Firmám „pije“ krv byrokracia

Po roku hodnotenia činnosti Sulíkovho rezortu treba priznať, že na odbyrokratizovaní podnikateľského prostredia skutočne pracoval zrejme najaktívnejšie z ostatných rezortov. Odzrkadlilo sa to napríklad pri návrhoch podnikateľského kilečka I a II. Podnikateľské prostredie sa totiž v posledných 12 rokoch kontinuálne zhoršovalo. Zlepšiť ho možno opäť len kontinuálne, nie skokovo.

„V rámci prvého kilečka sme predstavili 114 opatrení a začali sme zbierať ďalšie podnety od podnikateľov. Výsledkom je 469 návrhov v rámci kilečka číslo dva, o ktorých ideme rokovať, a uvidíme, koľko z nich sa skutočne podarí uzákoniť v roku 2021,“ uviedol koncom vlaňajška pre TREND R. Sulík. Postupne prichádzali nové námety, ktoré rezort posunul do Kilečka 3, kde chcel opäť hľadať „ihly“ v kope sena.

Niektoré body stačí doplniť do existujúcej legislatívy, iné treba komplexne prekopať. Keď by sa to podarilo, Slovensko by mohlo poskočiť niekoľko rebríčkov v transparentnosti podnikateľského prostredia. Návrhy R. Sulíka sa dokonca ocitli aj v pripravovanej daňovej reforme rezortu financií, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta pravdepodobne na budúci rok ako jedna z priorít.

Už vlani schválený prvý balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia bol pre podnikateľov pozitívnym signálom, že vláda má záujem riešiť problémy s byrokraciou, na ktoré dlhodobo poukazujú.

„Na zlepšenie stavu podnikateľského prostredia a reštart ekonomiky po pandémii však antibyrokratické balíčky stačiť nebudú. V tejto situácii od vlády podnikatelia očakávajú najmä reformy, konštatuje J. Solík. V tomto roku bude kľúčové, čo navrhne vláda robiť s daňami, kde má karty v rukách práve rezort financií.

Kompetenčné problémy praxe

R. Sulík pripravil aj vlastný plán obnovy, ktorý mal slúžiť ako podkladový materiál pre finálnu verziu plánu určeného na zaslanie do Bruselu. V ňom strana SaS presadzovala napríklad estónsku firemnú daň, ktorá by znamenala prechod z ročného platenia dane z príjmov právnických osôb na platenie daní v momente, keď si podnikateľ vypláca zisk.

Strana presadzovala aj slobodu v odpisovaní majetku, Sulíkovu srdcovku – daňovo-odvodový bonus – a reformu daní pod vlastnou taktovkou. Žiadny z týchto návrhov sa napokon vo finálnom pláne obnovy, ktorý bol daný na pripomienkové konanie v sekcii na zlepšenie podnikateľského prostredia, neobjavil. Spomína sa v ňom okrajovo len odbyrokratizovanie podnikateľského prostredia.

„Pri zodpovednosti za podnikateľské prostredie máme na Slovensku kompetenčný problém. Rezort hospodárstva je síce na jednej strane zodpovedný za podnikateľské prostredie, na druhej strane sú však kľúčové zákony a témy, ktoré podnikateľské prostredie ovplyvňujú, v kompetencii iných rezortov – dane, pracovné právo, spravodlivosť a školstvo,“ objasňuje na záver J. Solík.