Stopka pre nekalé kšefty? Z podnikateľov štát urobí detektívov

Boj proti trestnej činnosti  bol doteraz najmä v rukách štátu. Ten sa však po novom musí o túto povinnosť podeliť s podnikateľmi, aby mu prípadné nekalé podozrenia promptne oznamovali, alebo dokonca sami stopli podozrivé obchody. Môže za to piata európska smernica proti praniu špinavých peňazí, tzv. AMLD5, ktorá platí od januára tohto roka a do slovenských predpisov sa má novelou zákona preniesť v novembri.

V marci tohto roka dvadsaťročný syn odchádzajúceho predsedu Správy štátnych hmotných rezerv SR kúpil “za hotové“ dva byty v lukratívnej časti Starého Mesta v Bratislave, pričom nevedel doložiť pôvod získaných financií. Realitný obchod prebehol v čase, keď hmotné rezervy pod vedením jeho otca Kajetána Kičuru draho nakupovali ochranné pomôcky od novovzniknutých firiem.

To je len jeden z príkladov, ako môže v praxi vyzerať neobvyklá obchodná transakcia resp. konanie organizovanej skupiny, po ktorom spravidla nasleduje obvinenie a odsúdenie za spáchanie trestného činu. Jeho súčasťou môže byť aj zhabanie majetku.

Štát chystá novú legislatívu, podľa ktorej bude stačiť na podobné odhalenia drobný impulz – a to hlásenie podané tzv. malou povinnou osobou.

Štát zaujímajú neobvyklé operácie

Odhadom by sa nové povinnosti mohli na Slovensku dotknúť až 500-tisíc podnikateľov, či už právnických alebo fyzických osôb. Toto vysoké číslo vychádza z činností zapísaných v obchodnom či živnostenskom registri, pričom však nie každý ohlásené činnosti aj vykonáva. 

Neobvyklou operáciou môže byť podľa Jána Azuda, konateľa advokátskej kancelárie Ružička and Partners čokoľvek, čo navodzuje podozrenie, že nejde o čistý obchod. Teda napríklad, že peniaze nepatria tomu, kto ich má zaplatiť, alebo tým sleduje niečo iné, než čo oficiálne deklaruje. Tiež tam možno zaradiť úplatkárstvo, obchodné vzťahy v daňových rajoch alebo so spoločníkmi, ktorí sa nedajú dopátrať ani v medzinárodných registroch.

„Najčastejšie s podozreniami na neobvyklé obchodné operácie prichádzajú subjekty, ktoré majú dočinenia s financiami, napríklad banky. Takých prípadov, kde do obchodu príde zákazník s igelitkou plnou peňazí, už nie je veľa,“ objasňuje advokát. Skôr sú to rôzne daňové podvody a machinácie.