Z dlhopisov

Tretím otáznikom sú finančné zdroje. Britská Helske LCC síce vykazuje majetok vyše 30 miliónov britských libier, ale takmer celú túto sumu predstavuje nie veľmi presvedčivá účtovná operácia. Helske podľa výročnej správy kúpila nehmotný investičný majetok, možno nejaký patent za 53-tisíc libier. A potom ho precenila na 31 miliónov libier. Znamená to takmer 600-násobne zvýšenie jeho hodnoty. Nie je tento nárast len čarovaním s číslami, ktorého cieľom je vytvorenie ilúzie ekonomicky silnej spoločnosti? Prečo sú vlastné zdroje akcionárov v účtovníctve také nízke, rádovo v tisícoch eur? Koľko vlastných peňazí chcú investovať? Odkiaľ ich majú?

Ak vychádzame z dostupných zdrojov, ich podnikateľské riziko znášajú veritelia. Podľa dokumentov, ktoré má TREND k dispozícii, spravila firma už najmenej tri emisie dlhopisov. Dohromady si cez ne chcela alebo chce požičať do 21,5 milióna eur. Najstaršia emisia je z roku 2015 a podľa sprievodného prospektu súvisí so spomínanou výrobou omietok v Spišskej Novej Vsi.

Pre nemeckých dôchodcov

Ďalšie dve emisie sa spájajú s druhou oblasťou, v ktorej chce Helske pôsobiť. S výstavbou štyroch domovov dôchodcov v nemeckých mestách Berlín, Mníchov, Kolín nad Rýnom a Frankfurt. Každý z nich má stáť 24 miliónov eur, spolu teda 96 miliónov. Dokončiť ich chce do dvoch rokov. Na ich financovanie vydala dlhopisy v súhrnnej hodnote do 20 miliónov eur. Emitentom je slovenská akciovka helskefichte. Peniaze sa teda zrejme týkajú jedného zo starobincov, ktorý nesie názov Fichte. Po nemecky to znamená smrek. Všetky štyri starobince majú vo svojom názve nemecký preklad nejakého stromu – borovica, javor, a podobne. Po stromoch sú pomenované aj štyri slovenské akciovky – helskefichte, helskeahorn, helskeeiche, helskekiefer. Ak si jedna z týchto firiem požičiava na výstavbu starobinca 20 miliónov eur, gro investičných nákladov, nie je vylúčené, že rovnako postupujú všetky.

Úročenie dlhopisov Helske je na toto obdobie nadpriemerne vysoké: päť, sedem a osem percent. Vyzerá to lákavo, no zároveň to naznačuje vyššie riziko. V prospektoch však chýbajú informácie, na základe ktorých by bolo možné toto riziko vyhodnotiť.

Spomína sa tam napríklad demografický vývoj v Nemecku ako podporný argument pre budovanie starobincov. Ale žiadny konkrétny plán, ako dosiahnuť návratnosť investovaných peňazí v takomto krátkom čase.

Financovanie cez dlhopisy je na Slovensku zriedkavé aj vo firmách, ktoré už majú nejaké meno. V prípade mladej a malej spoločnosti Helske je tento model financovania ešte menej logické. „Nová firma, ktorá ešte nemá históriu, nemá žiadne finančné výsledky, súvahu, výročnú správu a nie je pri nej možné posúdiť ako bude schopná splácať svoje záväzky,“ vysvetlil Filip Glasa, šéfa portálu Finstat.sk.