Helske sľubuje postaviť v Spišskej Novej Vsi „stavebné Silicon Valley”. Nedávno dokúpila ďalšie pozemky v tamojšom priemyselnom parku a potvrdila, že túto jar chce začať výstavbu areálu za 42 miliónov eur. Ak firma uskutoční svoje plány, pre región bude prínosom. Helske sa však v mnohých ohľadoch správa čudne. Nie je vylúčené, že ide o ďalšieho z takzvaných fantómových investorov, s ktorými sa v posledných mesiacoch roztrhlo vrece.

Smelé plány a sebavedomý marketing Helske kontrastujú s krátkou históriou a nízkym vlastným kapitálom. Riziká s tým súvisiace znášajú dlhopisoví investori a štát. Cez dlhopisy si firma požičiava desiatky miliónov eur a od štátu žiada eurofondy na výskum a vývoj. Ľudia, ktorí sa rozhodnú vložiť do Helske peniaze, by si mali dať dokopy základné fakty a od predstaviteľov Helske žiadať ďalšie.

Dynamicky sa rozvíjajúca

Namiesto realistického biznisplánu má Helske tendenciu veľmi preháňať. Prvým otáznikom je vlastnícke pozadie. Helske sa prezentuje ako dynamicky sa rozvíjajúca spoločnosť, aktívna vo viacerých krajinách. Uvádza, že má hlavné sídlo vo Veľkej Británii, stredoeurópsku centrálu v Prahe a výrobné kapacity v Spišskej Novej Vsi. Britská a pražská eseročka sú však len schránkovými firmami a výroba na Spiši ešte neexistuje. Raz uvádza, že je anglický, inokedy že francúzsky investor. S Anglickom má však spoločné podľa dostupných informácií len to, že tam jeden z majiteľov, Slovák Matej Rusnák, založil schránkovú firmu. S Francúzskom zase to, že druhý majiteľ Helske je Francúz českého pôvodu Libor Stybr. Okrem nich má britská Helske drobných akcionárov, prevažne s českými menami.

Druhým otáznikom je výrobný program. Helske vo svojich propagačných materiáloch tvrdí, že sa chce hýbať v dvoch oblastiach. Prvou je výroba stavebného materiálu – izolačných omietok, ktoré odvádzajú vlhkosť a zabraňujú plesniam na povrchových materiáloch, na potrubia a chladiace boxy. Tvrdí, že už v aktuálnom roku dosiahne v rámci EÚ tržby 37 miliónov eur, čo by malo znamenať 1-percentný podiel na trhu izolačných materiálov. V tomto roku chcela tiež expandovať do celej EÚ, na Blízky východ, do Turecka, Brazílie a USA. Ako to chce dosiahnuť v aktuálnom roku, keď fabrika ešte neexistuje a produkt pravdepodobne tiež?

A vôbec, má takýto produkt miesto na trhu? TREND sa o tom porozprával so zástupcami dvoch veľkých nadnárodných výrobcov stavebných materiálov. Ich závery sa dajú zhrnúť asi takto: Na trhu stavebných materiálov, čiže aj omietok je tvrdá konkurencia. Dominujú mu najmä nemecké a rakúske firmy, ktoré investujú obrovské peniaze do vývoja. Okrem iného sa snažia vynájsť omietku s lepšími izolačnými vlastnosťami. No zatiaľ sa to nikomu nepodarilo. Akákoľvek progresívna omietka má horšie izolačné vlastnosti ako obyčajný polystyrén. Existuje síce firma, ktorá izolačnú omietku propaguje, no chýbajú dôkazy, že tento materiál prináša tepelné úspory.

Veľké firmy na trhu sa navyše do výstavby fabrík púšťajú opatrnejšie. Najskôr svoj produkt uvedú na trh, potom sledujú, či sa chytí. Až keď je úspešný, začnú stavať. Najskôr postavia malú fabriku a neskôr ju v prípade silného dopytu rozširujú. Ako lego. Snažia sa eliminovať neskoršie náklady na dopravu. Preto sa snažia situovať výrobu blízko veľkých miest, kde sa veľa stavia. Stavať megalomanské fabriky na zelenej lúke, na čo sa chystá Helske, je neobvyklé, hovoria zástupcovia firiem z odvetvia, ktorí nechceli byť menovaní.