V spoločnosti Profesia pracuje už dvadsaťdva rokov, z toho dvanásť rokov je výkonnou riaditeľkou. Za ten čas sa jej podarilo dostať firmu do mnohých významných expertných panelov a ona sama sa stala hodnotovou líderkou slovenského biznisu. Minulý rok bol pre Profesiu prelomový, dosiahla najvyššie tržby aj najvyšší čistý zisk v histórii. Tento rok by ich mala prekonať.
Šéfka firmy aktuálne štartuje veľký CSR projekt zameraný na integráciu ľudí s neurodiverznými poruchami na pracovný trh a okrem toho riadi proces transformácie Profesie, v rámci ktorého integruje niektoré činnosti s jej českou sestrou. Generálna riaditeľka Profesie Ivana Molnárová je tento rok nominovaná na ocenenie TREND Manažér roka 2022.
Profesia má za sebou najúspešnejší rok v histórii.
Tento a minulý rok sa pracovný trh začal pomaly spamätávať z pandémie a po uvoľnení opatrení nastal jeho radikálny boom. My v Profesii sme priebežne komunikovali s firmami, pravidelne sme prinášali im, ako aj uchádzačom o prácu dáta z prieskumov a hľadali sme možnosti a riešenia, ktoré by im mohli pomôcť, aby sa zorientovali a našli odpovede na problémy, ktoré ich trápia. Výsledkom boli vlaňajšie tržby, ktoré nám medziročne vzrástli o 32 percent, čistý zisk o 48 percent.
Bude aktuálny rok ešte úspešnejší?
Určite áno, už teraz evidujeme historicky najvyšší počet pracovných pozícií za 25 rokov, odkedy sme na trhu. Uchádzači o prácu dnes majú veľký výber možností, reagujú na menej inzerátov a prácu si nájdu rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Anketa: Rovnosť v odmeňovaní, cudzinci, znevýhodnení či LGBT+. Takto riešia firmy inklúziu
Voľných kvalitných ľudí je však stále málo.
To áno, najmä technicky zdatných. Počas uplynulých troch rokov sa totiž firmy transformovali a vo vysokej miere prešli do digitálneho prostredia, v dôsledku čoho potrebujú oveľa viac IT špecialistov. Lenže trh ich viac nevygeneroval. Mysleli sme si, že nás zachráni prílev utečencov, ale medzi nimi boli najmä ženy alebo ľudia, pre ktorých sme boli len tranzitnou krajinou.
Vyhliadky na budúci rok asi nie sú pre pracovný trh príliš optimistické.
Na trhu už evidujeme obavy súvisiace s rastom cien energií a s infláciou. Predpokladám, že nás všetkých čaká ťažký rok. Pre zamestnancov bude najmä o udržaní pracovného miesta a pre firmy o udržaní zákaziek. Určite možno očakávať aj prepúšťanie, čo môže spustiť ekonomickú krízu. V mnohých prípadoch bude musieť zasiahnuť vláda.
Ako vnímate energetickú krízu?
Všetko so všetkým súvisí a má svoj zmysel, ktorý ešte nemusíme vidieť. Každá kríza nám otvára možnosti kreativity a prináša riešenia, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska pomôcť. Ale ak sa nepoučíme z ľahších vecí, prídu ťažšie.
S akou náladou sa v nadväznosti na to stretávate vo firmách?
Pravdupovediac, niektoré firmy si recesiu tak trochu aj želajú. Dôvod je ten, že mnohé nemôžu expandovať, keďže nevedia nájsť dosť kvalifikovaných uchádzačov a tí si zase pýtajú veľmi vysokú mzdu. Niektoré firmy sú rady, že si na chvíľu vydýchnu, že nebude taký veľký tlak na mzdy a benefity. Po pandémii sa navyše enormne znížila spokojnosť firiem so zamestnancami – klesla ich motivácia, angažovanosť aj lojalita. Mnohé firmy zápasia aj s nastavením hybridného modelu fungovania, najmä tie v Bratislave a na západe.
Prechádzate náročným manažérskym obdobím. Profesia je v procese transformácie.
Naša fínska matka Alma Media sa rozhodla, že nás spojí so sesterskou spoločnosťou v Česku, s LMC. To by nás malo obe priviesť o krok bližšie ku korporátnemu nastaveniu. Slovenská Profesia pohltí slovenskú pobočku českej firmy a naopak. Tým len potvrdíme pozíciu jednotiek na oboch trhoch.
Dochádza k spájaniu aj v iných oblastiach?
S českou firmou sme vytvorili spoločné produktové oddelenie, aby sme dosiahli synergiu a mohli si vymieňať know-how. Mnohé produkty budeme mať spoločné a na ďalších, nových, budeme spolupracovať. Spoločný máme aj development webu. Novú organizačnú štruktúru máme od 1. júla tohto roka, transformácia by mala byť zavŕšená ku koncu roka.
Čo to bude znamenať pre vás?
Od budúceho roka by som mala riadiť obchod a marketing, produkt a výroba webu budú v spoločnej jednotke. Budú teda oddelené od biznisu. Právne budú zamestnanci týchto dvoch oddelení patriť pod slovenskú firmu, ale formálne už budú zapadať do novej entity. Transformácia so sebou priniesla aj rast, budeme zvyšovať počet zamestnancov v Česku aj na Slovensku, celkovo pôjde o 50 ľudí pre oblasť IT.
Čo bolo pre vás na transformácii najťažšie?
Profesia je dlhodobo úspešná firma, má vysokú spokojnosť zamestnancov, robí zmysluplné veci, prizývajú nás do expertných skupín, sme známi svojimi hodnotami, podiel čistého zisku na tržbách je vyše 35 percent. Ak mám firmu v takejto výnimočnej situácii transformovať, potrebujem vedieť, prečo je to nutné a čo to prinesie navyše, potrebujem vidieť v tejto zmene vyšší zmysel, aby som ju mohla komunikovať zamestnancom. Trvalo mi dlhšie, kým som na otázky s tým spojené našla odpoveď. Verím však, že Profesia si udrží hodnotové nastavenie, ktoré si za štvrťstoročie vybudovala. Nepísané pravidlá sú u nás veľmi silné.
Ktorý z projektov, čo ste v poslednom čase iniciovali, vás najviac obohatil?
V súčasnosti iniciujeme veľký projekt v oblasti CSR. Kolegyňa Anka Podlesná, ktorá dostala grant a na rok odišla na štúdium na Michiganskú univerzitu, priniesla know-how, ako podchytiť ľudí s neurodiverznými poruchami, napríklad s autizmom, a dostať ich na trh práce.
V pilotnej prevádzke vyškolíme koučov, ktorí im budú pomáhať, aby sa dokázali lepšie uplatniť, keďže im chýbajú mäkké zručnosti. Koučovia budú pracovať aj s firmami, aby sa ľudia s neurodiverznými poruchami stali plnohodnotnými zamestnancami. Na Slovensku je 250-tisíc poberateľov invalidného dôchodku. Keď sa budú môcť uchádzať o zamestnanie, lebo firmy s nimi budú vedieť pracovať, bude to mať veľmi pozitívny dosah na ekonomiku.
Ste zástankyňa radikálnej otvorenosti v komunikácii. Pandémiu ste vraj využili na zaškolenie ľudí do tejto techniky.
Profesia dlhodobo stavia na otvorenosti. Každé dva týždne máme online míting pre celú firmu alebo raz mesačne raňajky naživo. Radikálna otvorenosť je pre mňa dôležitá na vyjasnenie vzťahov, hodnôt a pomenovanie vecí, ktoré nefungujú.
Ako ste ju implementovali?
Začali sme tréningmi, na ktorých sme sa s kolegami a kolegyňami rozprávali, čo nám bráni povedať, čo si myslíme. Aké emócie sú za tým. Dávať druhým ľuďom kritiku alebo pochvalu nám bránia strachy z detstva, keď nám rodičia zakazovali rozprávať. Potom sme sa na seminároch učili, ako aktívne počúvať. Často nie sme počas rozhovorov prítomní, nevenujeme plnú pozornosť človeku a tomu, čo nám chce povedať.
- Ivana Molnárová
V roku 1995 skončila Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na UK v Bratislave. Po absolvovaní univerzity pracovala v rodinnej firme Anyhel v Humennom. V roku 2001 nastúpila do Profesie ako sales representative. Neskôr koordinovala obchodné aktivity v Česku, Maďarsku a na Slovensku. V roku 2010 sa stala výkonnou riaditeľkou spoločnosti.
Ako si dávate v Profesii spätnú väzbu?
Pri pochvale sa snažíme pomenovať, za čo druhého človeka chválime. Táto informácia v ňom potom ostane dlhšie. Aj kolegovia si po seminári začali dávať pochvalu oveľa častejšie. Pri kritickej spätnej väzbe ide o to, aby ju ľudia nebrali osobne, nehodnotíme samotného človeka, ale to, čo vykonal.
Čo ste ešte pre zlepšenie fungovania v tíme urobili?
Vo firme sme dali zamestnancom možnosť otestovať sa a zistiť, aké sú ich silné stránky. Čím lepšie sa ľudia poznajú, tým rýchlejšie napredujú v posilňovaní svojich schopností. Rovnako kvôli lepšiemu pochopeniu a akceptácii druhých je dobré vedieť, v čom sú dobrí a v čom menej. Neočakávať od nich to, čo im nie je prirodzené. Tým predchádzame zbytočným konfliktom.
Aktuálne sa zameriavame na skúmanie silných stránok tímov a na to, ako s nimi pracovať. Firma je spoločenstvo ľudí, ktorí majú individuálny talent. Investovali sme do špecializovaného zisťovania týchto vecí kvôli ešte dôkladnejšiemu zlepšeniu práce a využitiu silných stránok jednotlivcov. Vedie to k zvýšeniu produktivity a spokojnosti ľudí, ktorým chceme dávať príležitosť práve v oblastiach, ktoré im dávajú zmysel a v ktorých vynikajú.
Prvú nomináciu na TREND Manažéra roka ste získali v roku 2015. Vtedy ste povedali, že kľúčom k lojálnosti je dobrá a kreatívna nálada na pracovisku. Čo by ste povedali dnes?
Najdôležitejšie je, aby práca dávala ľuďom zmysel. Stretávam sa s mladými ľuďmi aj s manažérmi, ktorí sa vrátili z cudziny. Všetci chcú pracovať na Slovensku na zmysluplných projektoch a vytvárať pre spoločnosť hodnoty. Pandémia a vojna nám ukázali, akí dôležití sú pre krajinu hodnotoví lídri.
Má ich Slovensko?
Nie, chýbajú nám. Mnoho ľudí má dnes strach, najprv to bol strach z pandémie, teraz z chudoby. Práve strach bude ovplyvňovať rozhodovanie ľudí. Napríklad vo voľbách. Hodnotoví lídri by mali byť v týchto ťažkých časoch pevným pilierom, povedať, že to zvládneme, hoci sa budeme musieť istý čas uskromniť. Rozhodnutia zo strachu nikdy nie sú dobré. A ľudia sa nemôžu spoliehať na populistov – samozvaných mesiášov. V prvom rade si musia vedieť pomôcť sami. Je iluzórne spoliehať sa na politikov.
Na čo by ste sa v politike zamerali vy?
Na školstvo. Myslím si, že vzdelávanie by malo byť oddelené od výkonu politickej moci. Je to kľúčová vec – pre firmy aj pre krajinu. Treba o ňom premýšľať v dlhodobom horizonte desiatich až tridsiatich rokov. V Profesii už niekoľko rokov intenzívne spolupracujeme s riaditeľmi škôl a tí majú vrásky na čele z každého nového ministra školstva a z reformy, ktorú prinesie. Po štyroch rokoch je zhodená zo stola. Celú byrokraciu robia zbytočne. Tú energiu by radšej mohli dať deťom a učiteľom.
Materskou firmou Profesie je fínska Alma Media. Platí, že Fíni sú málovravní a introvertní?
Myslím si, že to závisí od konkrétneho človeka. Napríklad môj bývalý šéf mi bol takmer ako otec, mala som s ním veľmi blízky mentorský vzťah. Nový šéf, ktorý prišiel zhruba pred dvomi rokmi, je skôr biznisový typ. Ale áno, Fíni sú viac-menej introverti, obrátení do seba, v mnohých veciach konzervatívni. Mne sa na nich páči napríklad filozofia, že deti do dvanástich rokov nesúťažia, lebo väčšinou si cez ne realizujú svoje sny rodičia.
V Profesii ste už 22 rokov. Necítite potrebu zmeny?
Túžba po zmene vo mne je. Cítim ju. Moja misia vo firme sa, prirodzene, skôr či neskôr skončí.
Čomu by ste sa chceli venovať?
Láka ma práca s väčšími skupinami ľudí a s firmami – práca s hodnotami a so silnými stránkami jednotlivcov a tímov. Napríklad vo forme koučingu či konzultácií.
Čo je váš najväčší talent?
Dokážem vnímať talent druhých ľudí a ich silné stránky, komunikovať, prepájať, pozrieť sa na veci strategicky. Snažím sa vždy zo všetkého niečo nové naučiť.
Kedysi ste sa intenzívne venovali behu. Čo je vašou vášňou dnes?
Dnes sa venujem najmä joge a meditáciám. Kým pri behu išlo viac o výkon, teraz ide o harmóniu a vnímanie tela. Rada chodím na prechádzky, aspoň na dve hodiny denne. Keď to cez týždeň nestihnem, vynahradíme si to s partnerom cez víkend. V prírode si dokážem oddýchnuť a získať nadhľad, nebrať veci príliš vážne. Byť v prítomnom okamihu. A v ňom zároveň nachádzať riešenia.