Slovensko je na chvoste Európy v biznise startupov. Chýbajú peniaze a hrozbou je odlev talentov

Startupový sektor sa v západných krajinách považuje za motor inovácií, ktorý prispieva nielen k ich ekonomickému rastu, ale posilňuje aj konkurencieschopnosť hospodárstva.

Slovensko podľa najnovších analýz bánk napriek výhodnej polohe a vzdelanej pracovnej sile v tejto oblasti výrazne zaostáva za európskymi lídrami.

S počtom startupov na milión obyvateľov a objemom investícií rizikového kapitálu je krajina ďaleko pod európskym priemerom. Navyše čelí mnohým výzvam, ktoré ju ešte len čakajú, ak štát zanedbá rozvoj podnikateľského sektora.

Startupová scéna v číslach

V európskom kontexte a podľa štatistík za rok 2023 má Slovensko ani nie stovku startupov na milión obyvateľov. Je to už výrazne menej ako napríklad v susednom Maďarsku či Česku, kde ich počet presahu stopäťdesiat, nehovoriac o Rakúsku s viac ako tromi stovkami začínajúcich firiem na milión obyvateľov.

Rodiaca sa podnikateľská sféra je však takmer marginálna oproti krajinám na opačnom konci spektra, kde sa nachádza Estónsko s viac ako tisíctristo startupmi, čo robí z tejto krajiny lídra v tejto oblasti biznisu v Európskej únii. Tento výrazný rozdiel medzi lídrami a Slovenskom poukazuje na významné bariéry, ktorým tunajšie startupy čelia.

Jedným z kľúčových problémov je okrem podpory na úrovni štátu aj dostupnosť kapitálu, ktorý je pre začínajúce podniky rozhodujúci. Podľa platformy Dealroom dosahuje objem investícií rizikového kapitálu na obyvateľa na Slovensku len asi dvanásť eur, čo je hlboko pod európskym priemerom, ktorý dosahuje takmer osemdesiat eur.

Estónsko opäť vedie s objemom viac ako tristo eur na obyvateľa. V rámci regiónu strednej a východnej Európy (CEE) sa Slovensko nachádza na spodných priečkach.