Zábudlivosť, choroba, nefunkčnosť systému, ale aj ú m y s e l . I to sú dôvody, pre ktoré začne inšpektorát práce voči zamestnávateľovi konať. Až do januára tohto roka to však spôsobovalo firmám nezaslúžené komplikácie, najmä ak sa neskôr ukázalo, že sa ničoho nedopustili. Odborník na pracovné právo Miloš Kvasňovský preto vyzdvihuje dlhoočakávanú úpravu zákona o službách zamestnanosti, ktorá život podnikateľov značne mení. Zároveň však dodáva, že nie všetky teoretické a aplikačné problémy boli odstránené.
V poslednom období sa do praxe dostalo viacero noviel, ktoré vplývajú na život podnikateľov. Na ktorú by ste špeciálne upozornili?
Za podstatnú považujem zmenu hodnotenia nelegálnych zamestnávateľov, s ohľadom na to, že výsledky protokolov z inšpekcie práce konštatujúce nelegálne zamestnávanie mali pre podnikateľov mimoriadne zásadné následky. Najmä ak ide o firmy, ktoré pôsobia v oblasti služieb zamestnanosti, majú záujem zamestnávať cudzincov alebo sú agentúrou dočasného zamestnávania.
Môže firme označenie „nelegálny zamestnávateľ“ spôsobiť vážne škody?
Áno, ak si uvedomíme, že ešte do konca minulého roka bol u nás zaužívaný režim, v ktorom na takéto označenie stačil protokol z inšpekcie práce. Ide o výsledok kontroly, ktorá zistila porušenie v oblasti nelegálneho zamestnávania. Do úvahy sa však nebralo nadväzujúce správne konanie, ktorého výsledkom často bolo rozhodnutie orgánu vyššej inštancie o tom, že sa firma nelegálneho zamestnávania nedopustila. Čas, v ktorom bola hodnotená ako nelegálny zamestnávateľ, sa jej však nevrátil a nenahradili sa ani škody, ktoré na základe toho utrpela.
Napríklad?
Takíto podnikatelia boli ešte pred uložením pokuty vylúčení napríklad zo zamestnávania občanov tretích krajín. Rovnako tak nemali možnosť dostať potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo sa uchádzať o rôzne príspevky. Pri agentúrach dočasného zamestnávania šlo priamo o zrušenie povolenia vykonávať činnosť agentúry. Príčinou bolo uvedenie záznamu o protokole obsahujúcom záver o nelegálnom zamestnávaní v internom registri inšpektorátov práce. Následky predchádzajúceho „prezumpovania viny“ v oblasti nelegálneho zamestnávania teda môže podnikateľ pociťovať dlhodobo, pričom „len“ formálno-právne konštatovanie príslušného orgánu o tom, že sa nelegálneho zamestnávania nedopustil, nemusí byť, a často ani prakticky nie je, dostatočným zadosťučinením. V týchto prípadoch potom možno zvážiť splnenie podmienok na postup smerujúci k uplatneniu náhrady škody voči štátu podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Takže na podnikateľa nazerali kompetentné orgány od začiatku ako na vinníka?
V podstate áno, pretože s ním tak zaobchádzali bez toho, aby bol za porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní právoplatne potrestaný v konaní, ktoré pripúšťa opravný prostriedok. Dialo sa tak bez právoplatného uloženia sankcie.
- Stará verzus nová legislatíva
Do 1.1.2023 sa na podnikateľov, u ktorých inšpekcia práce zistila porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní vzťahovali negatívne následky, a to aj v prípade, že im nebolo vydané právoplatné rozhodnutie a uložená sankcia. Pomôcť im mohlo súdne konanie.
Od 1.1.2023 sa za nelegálneho zamestnávateľa považuje len zamestnávateľ, ktorému bola uložená sankcia v podobe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, teda inšpektorátu práce. Do momentu uloženia tejto sankcie sa naň následky nelegálneho zamestnávania nevzťahujú.
To sa však od prvého januára 2023 zmenilo.
Presne tak. Platí, že nelegálny m zamestnávateľom na účely zákona o službách zamestnanosti je len ten, komu bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Tu by som chcel zdôrazniť, že musí ísť o uloženie sankcie v podobe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Už dnes zaznamenávame názory, ktoré hovoria, že postačuje prvostupňové rozhodnutie, pretože zákon vyslovene gramaticky neupravuje, či má ísť o právoplatné rozhodnutie. Myslím si, že takýto názor je veľmi nesprávny, pretože právoplatnosť rozhodnutia je zásadným kritériom, ktoré umožňuje vyvodzovať z rozhodnutia následky, teda aj sankcie. V tejto súvislosti je vhodné poukázať aj na dostupnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, z ktorej zreteľne vyplýva, že v prípade znenia legislatívneho predpisu, ktorý pripúšťa rôzny výklad, respektíve je nejasný, je potrebné aplikovať výklad na ťarchu zákonodarcu.
Okrem toho, asi nie každé prvostupňové rozhodnutie bude správne.
Úprimne, veľa z nich je zmenených, prípadne sú zrušené a vrátené späť na prvostupňové konanie. Preto by bolo veľmi nesprávne, keby štátne orgány predmetnú novelu vykladali tak, že nám stačí vydanie prvostupňového rozhodnutia, voči ktorému je ešte možné podať odvolanie, ale už napriek tomu by sme podnikateľa považovali za nelegálneho zamestnávateľa. Bolo by to skoro rovnako zlé ako predchádzajúca úprava, od ktorej sa, našťastie, štát konečne odklonil.
Zvyšuje nová úprava právnu ochranu zamestnávateľov?
Ja ju určite považujem za zlepšenie, pretože sa podnikateľom výrazne zvýšila právna istota v oblasti niektorých služieb zamestnanosti. Predchádzajúca právna úprava vinu predpokladala. Toto je už dnes odstránené a je to pre podnikateľov (zamestnávateľov) priaznivá zmena.
Priniesla novela prísnejšie tresty pre nelegálnych zamestnávateľov?
Nejde ani tak o ich výšku ako o to, že vyššia miera právnej istoty znížila nelegálnym zamestnávateľom možnosť manévrovania. Prezumpcia viny a jej právne dôsledky v minulosti vyúsťovali do súdnych konaní. Prostredníctvom nich sa mohli zamestnávatelia brániť už proti následkom protokolu s námietkou, že nejde o konečné rozhodnutie vo veci porušenia zákazu nelegálneho zamestnávateľa, no následky sa už voči zamestnávateľovi v podstate vyvodzujú. Dnes to však už nie je možné a je to podľa môjho názoru správne. Nelegálne zamestnávanie nie je jav, ktorý by mal byť tolerovaný.
- Chyby v oblasti nelegálneho zamestnávania
Aj Národný inšpektorát práce sa často stretáva s tým,
že zamestnávatelia zabudnú zamestnanca včas prihlásiť
do Sociálnej poisťovne. Ešte stále však prevláda
zamestnávanie fyzických osôb bez písomného uzavretia
pracovnoprávneho vzťahu, teda bez podpísania
pracovnej zmluvy či niektorej z dohôd. V minulom roku
sa naplno prejavil trend využívania práce cudzincov,
ktorí majú vybavené povolenia na pobyt za účelom
podnikania, čo je taktiež v rozpore s právnymi predpismi.
Zvýšili sa z tohto dôvodu samotné pokuty?
Tie sú, a môj názor je, že vždy boli, vysoké. Rádovo sa pohybujú v desiatkach tisíc eur a v dnešnej dobe, plnej existenčných starostí, môžu byť pokojne likvidačné.
Povedzme, že to podnikateľ predsa len zvládne. Môže sa neskôr rehabilitovať alebo si negatívne označenie nesie so sebou stále?
Nič netrvá večne. Po tom, čo prejde zákonom stanovené obdobie, bude podnikateľ, nazvime to, rehabilitovaný. V praxi mu už dôsledky nelegálneho zamestnávania nevznikajú.
A čo ďalšie výzvy, na ktoré by sa mal zákonodarca zamerať?
Na Slovensku sa stále ako nelegálne zamestnávanie hodnotia prípady, ktoré spočívajú napríklad v nedodržaní lehoty na prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, hoci si zamestnávateľ túto povinnosť splní a sám na chybu príde ešte pred výkonom kontroly. Ide napríklad o situácie, keď prihlásite zamestnanca do Sociálnej poisťovne o niekoľko dní neskôr, ako ukladá predpis. Dochádza k tomu bežne pre chorobu alebo chybu na strane administratívy, najmä pri väčších zamestnávateľoch alebo nástupoch väčšieho počtu zamestnancov do pracovného pomeru. V čase kontroly je už však zamestnanec do systému poistenia riadne prihlásený a všetky povinné odvodové a daňové povinnosti sú za neho od začiatku výkonu práce splnené. Toto by si žiadalo rozumnú a empatickú úpravu.
Napriek tomu takéhoto zamestnávateľa posudzujú rovnako ako niekoho, kto porušuje zákon úmyselne?
Áno, a je to podľa môjho názoru až príliš prísne, pretože chyby sa stávajú. A ak ich subjekt napravil a nedošlo k žiadnej ujme ani na strane verejných financií, pretože sa nezaplatilo menej na poistení, tak nevidím dôvod na aplikáciu následkov nelegálneho zamestnávania.
- Ďalšie novinky v oblasti nelegálneho zamestnávania
Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je novelizovaný v dvoch rovinách:
1. od 1. januára 2023 sa jediným orgánom kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania stal inšpektorát práce,
2. výnimka zo zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa rozšírila aj na príbuzných (príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel) spoločníkov právnickej osoby, ak ide o spoločnosť s ručením obmedzeným s najviac dvomi spoločníkmi, pričom títo spoločníci sú navzájom príbuzní v priamom rade, súrodenci alebo manželia.
Takže pomôže iba rozumná legislatívna zmena?
Zostáva už len veriť, že sa podarí prijať ju veľmi rýchlo. Alebo že sa začnú ešte viac objavovať administratívne a súdne rozhodnutia, ktoré neposúdia takúto situáciu ako nelegálne zamestnávanie.
Je ešte niečo, čo by sa dalo v tejto oblasti zlepšiť?
Kritizovať je najľahšie, preto by som ešte raz chcel vyzdvihnúť spomínanú úpravu. Ale ak hovoríme o tejto téme, naozaj by bolo potrebné prepracovať zákon o nelegálnom zamestnávaní a upraviť tento priestupok, aby spomínaná situácia bola posudzovaná ako nelegálne zamestnávanie až v prípade, ak k náprave nedošlo napríklad do začiatku kontroly. Tak isto samotný priebeh kontrol zo strany inšpekcie práce by nemal neprimerane obmedzovať podnikateľov vo výrobnom procese, kontroly by mal oznamovať vopred a nerealizovať ich neočakávane a vyslovene „prepadovo“. Štát by mal zapracovať aj na tom, aby pri kontrole nelegálneho zamestnávania cudzincov nechýbali jednak tlmočníci a aby proces získavania informácií kontrolného orgánu od vypočúvanej osoby, čo je v praxi jedným z najpoužívanejších prostriedkov výkonu kontroly, mal konkrétny legislatívny rámec. V súčasnosti totiž nie presne zákonom upravený procesný postup inšpektorátu práce, pri vypočúvaní osôb, obzvlášť cudzincov, ktoré sa nachádzali na mieste inšpekcie práce, nakoľko v dôsledku absencie takejto úpravy nastávajú procesnoprávne problematické situácie, v ktorých môžu nastať a v praxi aj nastávajú prvky svojvôle pri konaní štátneho orgánu, respektíve predstaviteľa štátneho orgánu.
Miloš Kvasňovský je vedúci partner a zakladateľ advokátskej kancelárie KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / AADVOKÁTI pôsobiacej v Prahe, Bratislave a v Košiciach.
