Schválený Zákonník práce má slabiny, novinky veľa háčikov. Nadšenie valcuje v praxi skepsa

Rozvedený mladý človek do 33 nebude mať nárok na 5 týždňov dovolenky, ak súd zveril po rozvode dieťa do starostlivosti druhého rodiča. Zamestnanec si bude môcť vybrať medzi gastrolístkom a finančným príspevkom a jeho výber bude nemenný rok.

Firmám pribudne ďalšia administratíva, ktorú chcel štát pôvodne poriadne odbúrať. Pracovníkom na home office budú priplácať na technické vybavenie alebo im ho rovno poskytnú. To sú najdôležitejšie zmeny, od ktorých očakávali viac zamestnávatelia i zamestnanci.

Zmeny neprekvapili, firmy čakali viac

Otáznikov, ktoré sú spojené s novelou Zákonníka práce, odsúhlasenou 4. februára plénom Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, nie je málo. „V princípe nás neprekvapilo nič. Takmer všetko bolo odprezentované dopredu a počítalo sa so všeobecným súhlasom v parlamente,“ hovorí pre TREND Ivan Zizič,  Country manager spoločnosti Elanor Slovakia. 

Pozitívne vníma napríklad snahu o obmedzenie fungovania odborových organizácií, ktoré podľa neho nezdružujú zamestnancov, ale skôr iniciujú vlastné záujmy. Rizikové môže byť podľa I. Ziziča prijímanie takýchto návrhov v zrýchlených konaniach a nie vždy s dostatočne premyslenými dôsledkami, ktoré sa prejavia až s odstupom čase a zavedením do praxe.

„Akceptujeme, že v meniacom sa prostredí treba reagovať rýchlo, avšak by bolo dobré myslieť dostatočne strategicky dopredu, aby sa potom niektoré zmeny nemuseli vrátiť späť,“ dodáva. Veľká časť aktuálnych zmien totiž radikálne mení systém poskytovania rôznych benefitov zamestnávateľov a nikto nevie, čo sa s nimi stane po skončení pandémie.

Niektoré zo zmien totiž kompletne otočia fungovanie podnikov. V ich prospech často upravuje legislatívu aj parlament. Dôležité je však viac sa zamerať na podporu podnikateľského sektora premyslenými krokmi.

Návrh novely Zákonníka práce spočiatku práve v návrhu pôsobenia odborového orgánu vo firmách pozitívne vnímali aj v Asociácii priemyselných zväzov (APZ) SR. Konečné schválenie zákona ich nenadchlo.

„Žiaľ, znenie sa napokon zmenilo formou prílepku. Nerieši to dostatočne pôsobnosť odborov vo firmách. Napríklad ak má podnik tisíc zamestnancov a najmenej dvaja sú členmi odborov, má takáto odborová organizácia vyjednávať za všetkých,“ ozrejmuje Andrej Lasz, generálny sekretár APZ s tým, že legislatíva neprináša nič prevratné. Ich návrhom bolo, aby odbory reprezentovali aspoň 30 percent zamestnancov.

Home office budú inšpektori kontrolovať

Novela Zákonníka od marca tiež jasne vymedzí prácu z domu a príležitostnú prácu. Vyžiada si to kompletnú zmenu pracovnoprávnej administratívy v každej dotknutej firme, vrátane príspevkov na pracovné pomôcky pre zamestnancov. Otázne  je, či to v tejto pandemickej situácii podľa I. Ziziča nezničí pracovný trh.

„Ťažko povedať, koľko času sa investovalo do diskusií na tripartite a do akej miery mali zamestnávatelia možnosť prispieť k tejto zmene v Zákonníku práce,“ pýta sa spätne. Tento rok totiž bude predstavovať pre firmy veľkú výzvu, na ktorú budú musieť vedieť pružne reagovať.