Rodičia často chcú, aby sa deti pre rodinnú firmu obetovali. Nedôvera im angažovanie znechutí

Hoci sa o otázke generačnej výmeny v rodinných firmách hovorí dlhodobo, ešte stále existujú také firmy, ktoré ju neotvorili. Dôvodom mohol byť aj nedostatok legislatívnych nástrojov, ktoré by zabezpečili jej hladký priebeh. Dôvody sa však často nachádzajú aj v oblasti psychológie. TREND sa o pozadí vzťahov v rodinných firmách rozprával s odborníčkou na danú problematiku Erikou Matwij z Inštitútu Rodinného Businessu.

Prečo je na Slovensku ešte stále mnoho rodinných firiem, kde neprebehol ani sa nezačal dialóg o generačnej výmene? Je za tým legislatíva či psychológia?

Viac je tam psychologických faktorov, pričom medzi najdôležitejšie by som zaradila intuitívne riadenie a automatizmus. Majitelia rodinných firiem totiž predpokladajú, že ich nástupca bude všetko potrebné vedieť a riadenie prevezme automaticky. Okrem toho sa stretávame s neochotou majiteľov vyčleniť procesu generačnej výmeny potrebný čas. Alebo ide o zľahčovanie procesu nástupníctva, čo poukazuje na nedostatočnú informovanosť.

Je za tým aj strach?

Určite zohráva určitú úlohu aj strach rozhodnúť sa, komu odovzdať riadenie, ako prerozdeliť podiely vo firme a z toho plynúce obavy zo vzniku konfliktov v rodine. Tým pádom sa téma tabuizuje a radšej neotvára.

S akými nedostatkami sa u mladej generácie v rodinných firmách najčastejšie stretávate?

Medzery sú aj manažérske aj osobnostné, na obidvoch sa však dá pracovať. Manažérske zručnosti sa dajú nadobudnúť relatívne rýchlo v porovnaní s osobnostnými, ktoré trvajú omnoho dlhšie. Pri osobnostných máme na mysli napríklad emočnú zrelosť, teda stabilitu, spôsob komunikácie či (ne)zvládanie emócií. Často sa stretávame aj s tým, že nástupcovia si vyžadujú rešpekt, avšak oni sami majú problém rešpektovať druhých.

Stretávate sa často s tým, že dospelé dieťa nechce pracovať v rodinnej firme, ale cíti sa do toho tlačené zo strany rodičov?