Psychopat oklame aj detektor lži, je totiž odpojený od emócií. Terapeut radí, ako ho odhaliť

Vidieť druhému človeku do hlavy má cenu zlata, a to nielen pre manažérov či obchodníkov. Odhaliť, čo si druhý človek myslí, prípadne či klame, pritom vôbec nie je zložité. Prezrádza ho nielen jeho telo, ale aj slová. Niekedy ho ani nie je potrebné stretnúť osobne, veľa napovie aj e-mail a spôsob, ako formuluje a používa slová.

Americký psychoterapeut a spisovateľ David Lieberman, ktorý spolupracuje na odhaľovaní kriminálnikov a psychopatov s FBI aj CIA, zmieňuje vo svojej knihe „Ako čítať myšlienky“ rôzne spôsoby na odhalenie klamárov, ale aj ľudí, ktorí to s nami myslia dobre.

Jeho závery stoja na poznatkoch výskumu psycholingvistiky, neurológie a behaviorálnych vied. Lieberman hovorí, že význam všeobecne známych signálov tela ako prekrížených rúk alebo vyhýbania sa priamemu pohľadu sa preceňuje. Nie je totiž univerzálny, ale vždy súvisí s kontextom.

Autor v knihe prízvukuje, že sa netreba spoliehať na povrchné domnienky, pretože tie otvárajú priestor pre omyl. Jedna narážka či izolovaný incident nemusí nič znamenať, opakujúci sa vzorec už áno.

Vyhýbanie sa prvej osobe

Jedným zo signálov, že človek nehovorí to, čo si myslí, je disociácia od jeho slov. Prejavuje sa napríklad  vynechaním osobného zámená ako ja či mne. Namiesto toho, aby povedal, že sa mu vaša prezentácia páčila, povie, že to bolo dobré.

D. Lieberman približuje výsledky štúdie, ktorá sa týkala pracovných pohovorov. Zamestnanci s vysokým výkonom vraj používajú takmer o 60 percent viac osobných zámen prvej osoby než pracovníci s nižším výkonom.

U lenivých ľudí prevažujú o desiatky až stovky percent zámená druhej a tretej osoby. Nehovoriť v prvej osobe môže byť znakom emocionálnej neistoty. Okrem dištancovania sa od zámena ja sú v komunikácii veľmi podozrivé aj klišé a metafory. Znejú neprirodzene.

Na margo obchodníkov D. Lieberman hovorí, že často používajú zjemňujúci jazyk.