Premiérova atómovka už raz zlyhala, bez certifikátu sa ľud nepohne. Firmy: porušuje to ústavu

Premiér Igor Matovič sa nepoučil, jeho sen o ďalšom celoplošnom „povinnom“ testovaní sa uskutoční. Zatiaľ nie lokálne, ale najskôr všade, po celom Slovensku. Frázami, ktoré majú navonok pekne znejú – o záchrane ľudských životov, výraznom znížení počtu úmrtí a náporu na nemocnice i minimalizácii počtu chorých – už po skúsenostiach z minulého roka málokoho presvedčí.

Nafixoval sa naň a iné, ani odborné argumenty, dlhodobo nepripúšťa. Vedci sú podľa neho hlupáci, koaliční partneri, ktorí s ním nesúhlasia, môžu ísť kopať hroby prípadným zomrelým. A tí, ktorí nepredložia ku kontrole certifikát o absolvovaní antigénového či PCR testu, ostanú dočasne zavretí doma.

Ľuďom začína od 18. januára plynúť lehota deväť dní, aby sa nechali otestovať antigénovými alebo PCR testami, ak chcú od 27. januára chodiť fyzicky do zamestnania. Celoplošné skríningové testovanie vláda nazvala projektom „Zachráňme spoločne životy”. Skríning by mal byť základom pre ďalšie cielené testovanie v jednotlivých okresoch, pričom tzv. Covid automat by chcel minister zdravotníctva Marek Krajčí zavádzať od 8. februára.

Zámer vlády je však stále veľmi ďaleko od toho, čo odporúčajú odborníci z praxe i dátoví analytici, ktorí preferujú frekventované a prísne testovanie v ohniskách a dobrovoľné inde.

Preukazovanie dokladov je sporné

Vláda už pred pár týždňami vyzvala firmy, aby otestovali pracovníkov vo vlastnej réžii. Štát im má poskytnúť testy aj finančnú kompenzáciu. Dodnes sú mnohé veci nejasné. A od 27. januára totiž bude potrebné na cestovanie do práce potvrdenie o negatívnom výsledku testu.

 Znepokojený touto situáciou je napríklad Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý zastrešuje veľké najmä výrobné podniky.  Národná rada a zároveň aj vláda podňa neho nemôžu prenechať tvorbu právnych predpisov a vyžadovanie ich plnenia žiadnym, ani svojim odborným poradným orgánom, ani regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

Nemožno teda očakávať, že zamestnávatelia môžu plošne zamedziť svojim zamestnancom v slobode pohybu. To sa môže stať iba na základe zákona. „Od uvedeného dátumu máme vyžadovať od svojich zamestnancov doklad o ich zdravotnom stave ako podmienku vstupu na pracovisko. Považujeme to za zásah do osobnej slobody, ktorý je jednak v rozpore s ústavou, ale aj s nariadením EÚ o ochrane osobných údajov,“ dodáva.

Je znepokojený tým, že právnici Úradu vlády, ako aj novovytvorený Úrad podpredsedu vlády SR pre legislatívu i ministerstvo spravodlivosti tolerujú nerešpektujú legislatívu a povyšujú uznesenia vlády nad tieto právne predpisy.

Kriticky sa k tejto situácii vyjadrovali aj mimovládne organizácie Pracujúca chudoba a Inštitút ľudských (IĽP) práv ešte počas 1. kola celoplošného testovania od 2. do 9. novembra minulého roka, práve v zmysle kontroly zamestnancov vo firmách.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR taktiež vtedy rozhodol, že prevádzkovateľ zariadenia, napríklad obchodu, je oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do priestorov prevádzky test na koronavírus. Hygienici tvrdia, že prevádzkovateľ zariadenia bol doň oprávnený nahliadnuť, právnici tvrdili opak.

„Výsledok akéhokoľvek medicínskeho vyšetrenia alebo testu, ktorý človek absolvuje, je súčasťou dôvernej zdravotnej dokumentácie. Takéto počínanie vlády nie je akceptovateľné ani v núdzovom stave, nakoľko opatrenie ÚVZ je disproporčné a porušuje platnú legislatívu,” vysvetlil vtedy právnik Daniel Grejták.

Chaos v riadení štátu i pandémie

Zamestnávatelia združení v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR) zatiaľ stále nepoznajú bližšie detaily celoplošného testovania na nový koronavírus vo firmách. Navrhovali, aby podniky svojich zamestnancov výlučne dobrovoľne testovali aj naďalej, a to na základe vlastného zváženia, potrieb a plánov, uviedla nedávno Miriam Filová, hovorkyňa AZZZ SR.

K dobrovoľnosti a bez hrozby sankcií sa pred pár dňami pripojil aj Klub 500 s tým, že štát musí zabezpečiť a zaplatiť komplexné náklady na zdravotníkov a na  testy, nemôže to nechať primárne ako povinnosť firmám v ich réžii.

„Dôležité je, aby to testovanie bolo certifikované, teda aby firma mala oprávnenie vydať certifikát použiteľný v bežnom živote, nakoľko teraz tomu tak nie je,“ dodala M. Filová. Práve to by sa malo podľa predbežných zámerov vlády zmeniť a certifikáty by sa mali stať realitou.  

Ako prezradil v médiách Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), majú v praxi mnoho otázok, ktoré potrebujú ešte vyriešiť. Pokiaľ štát chce, aby sa omnoho masívnejšie testovalo vo firmách, bude musieť vydať vykonávací predpis. Na základe tlačových vyhlásení vlády firmy nemôžu postupovať, chýba nám jasný legislatívny podklad, spresnil M. Hošták.

Tiež nebolo podľa neho štátom určené, či sa testovanie s následným vydávaním certifikátu bude týkať iba firiem do 500 či aj nad 500 zamestnancov, teda bez ohľadu na veľkosť.  Zamestnávatelia podľa neho zatiaľ nevedia, kam sa majú obrátiť ohľadom preplácania nákladov spojených s testovaním, ak majú záujem o certifikované tlačivá, alebo čo s biologickým odpadom.  

Päť eur za každý vykonaný test

Odberové miesta budú za každý vykonaný test dostávať päť eur, uviedla vláda. Podnikateľ, ktorý bude testovať zamestnancov tento týždeň v rámci celoplošného skríningu, dostane od štátu antigénové testy zadarmo. Tiež mu budú preplatené náklady, a to vo výške 3 až 3,50 eura na jeden test. Minister práce Milan Krajniak potrebuje ešte detaily tejto pomoci doladiť s Európskou úniou. Pokiaľ sa firmy rozhodnú testovať, štát zatiaľ sľubuje zatiaľ nejasnú logistickú podporu.

Firmy majú údajne vydávať rovnaké certifikáty ako samosprávy a zamestnancov, ktorí sa odmietnu testovať, majú právo poslať domov. Najnovšie uznesenie vlády z pohľadu testovania vo firmách poskytuje len základné informácie, ktoré často podnikom nič zásadné nehovoria.

Mnohé spoločnosti svojich zamestnancov dobrovoľne testujú už niekoľko týždňov až mesiacov. Často majú v súčasnosti nižšie čísla pozitívne testovaných ako počas prvého celoplošného testovania počas jesene minulého roka.

Čo možno zamestnancom nariadiť?

Zamestnávatelia musia dodržiavať legislatívu, konkrétne aj zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. A dotýka sa to aj povinnosti testovania. Firma podľa názoru Denisy Nevickej, odborníčky na pracovné a antidiskriminačné právo, môže prikázať zamestnancom, aby sa na ňom zúčastnili.  Avšak len za určitých striktných podmienok.

„Zamestnávateľ sa musí starať o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých zamestnancov. Ak sa rozhodne im nariadiť testovanie na ochorenie Covid-19, mal by tak urobiť písomne, napríklad interným pokynom,“ dodáva D. Nevická pre TREND. Novinkou pri tomto januárovom kole celoplošného testovania je, že môže ísť o negatívny PCR alebo antigénový test nielen z celoplošného testovania, ale aj z ostatných súkromných firiem, ktoré nimi disponujú.

„Ak podnik nariadi zamestnancom testovanie na ochorenie Covid-19, môžu sa títo ísť dať otestovať v rámci celoštátneho testovania, prípadne v súkromnom laboratóriu, alebo im nariadi pretestovanie sama firma na vlastné náklady. Pri nariadení testovania firmou v súkromnom laboratóriu im táto musí uhradiť náklady na test,“ spresňuje D. Nevická.

Odmietnutie testovania rieši legislatíva

Zamestnanci, ktorí testovanie nebudú mať nariadené a vedia, že sa otestovať nepôjdu, by mali o tom informovať zamestnávateľa vopred, keďže im vznikne ospravedlnená prekážka v práci bez náhrady mzdy, nie však absencia. Na živnostníkov, keďže nejde o pracovnoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, sa tieto podmienky v rámci testovania nevzťahujú.

Čo v prípade, ak niektorí pracovníci odmietnu testovanie? Keďže ide o prekážku na strane zamestnanca, môžu sa podľa Jaroslavy Lukačovičovej, poradkyne pre dane, mzdy a účtovníctvo mimoparlamentnej strany Spolu – občianska demokracia, dohodnúť na pracovnom voľne s náhradou mzdy, bez náhrady mzdy, môžu sa dohodnúť na pracovnom voľne s odpracovaním v inom čase.

„Rovnako majú na výber čerpanie dovolenky, ak to povaha práce dovoľuje, môžu sa dohodnúť na home office, alebo sa môžu aj nedohodnúť a napríklad čerpať neplatené voľno,“ spresňuje pre TREND.

Ak však niekto nedodrží nariadenie zamestnávateľa a opakovane poruší pracovnú disciplínu napríklad odmietnutím testovania vo firme, ktorá mu to ponúka, môže dôjsť v krajnom prípade aj k rozviazaniu pracovného pomeru.

Daniari neuznajú všetky výdavky

V tejto súvislosti mnohí zamestnávatelia upozorňujú na stanovisko Finančného riaditeľstva SR, v zmysle ktorého si zamestnávateľ nemôže uplatniť daňové výdavky na testovanie iných osôb ako kmeňových zamestnancov. Súčasťou pracovného procesu sú podľa Silvie Šeptákovej, hovorkyne Asociácie priemyselných zväzov, pritom aj zamestnanci, ktorí nie sú kmeňoví, ale sú pre chod firmy nevyhnutní.

„Napríklad prichádzajú do denného bezprostredného kontaktu s ostatnými. Firmy odmietajú niesť náklady na úkony spadajúce pod zdravotnú starostlivosť štátu, na ktorú povinne a zo zákona odvádzajú mesačne 10 percent z hrubej mzdy každého zamestnanca,“ uzatvára S. Šeptáková.