Firmy sa počas posledných dvanástich mesiacov museli vyrovnať s nestabilnosťou energetického sektora. Medzi dôležité faktory, ktoré sa odrazili na cene elektriny a plynu, patrila napríklad vysoká inflácia, záporné ceny elektriny a najmä globálne geopolitické udalosti.
Faktory vplyvu
Práve ich nepredvídateľnosť komplikuje predpovede odborníkov o vývoji tejto oblasti v roku 2025. No ak sa žiaden väčší geopolitický otras neudeje, malo by podľa predsedu Správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) Marcela Lauka najbližších dvanásť mesiacov vyzerať podobne ako v tomto roku.
„Ako postupne pribúda OZE, bude pribúdať aj počet hodín s negatívnymi cenami elektriny, pričom cena špičkovej elektriny bude zrejme postupne rásť a negatívne ceny ešte viac klesať,“ dodáva. Podnikateľov takisto zasiahnu konsolidačné opatrenia vrátane transakčnej dane a zvýšenej 23-percentnej DPH, ktoré ovplyvnia ceny energií.
Energetický priemysel navyše podľa odborníkov zo spoločnosti Fuergy čelí mimoriadnemu odvetvovému zdaneniu, ktoré sa prejaví v cenách aj v prípade, že štát zavedie kompenzačné opatrenia na zníženie jednotlivých zložiek cien energií, aby sa zmiernili dosahy zvýšených nákladov na konečných spotrebiteľov.
„S blížiacim sa rokom 2025 môžu firmy očakávať mierne až stredné zvýšenie cien elektriny, predovšetkým pre rastúce náklady na plyn, čo prirodzene zvyšuje aj náklady na výrobu elektrickej energie v tradičných paroplynových elektrárňach,“ predpokladá na základe dostupných informácií obchodný riaditeľ spoločnosti Vladimír Miškovský.
Dôležitosť prípravy
Neznamená to však, že podnikatelia nemôžu proti spomínaným výzvam nič robiť. Ako prvý krok im riaditeľ metodológie, legislatívy a vzdelávania Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Michal Ilovič radí realizovať energetický audit.
Ide totiž o nástroj na získanie dostatočných informácií o aktuálnom stave a charakteristike spotreby energie. Firmy bez neho nemôžu identifikovať problémy v tejto oblasti a následne ani navrhnúť nákladovo efektívne možnosti úspor energie.
Firmy straší skratka ESG. Už nie je iba o marketingu, ale aj o dátach a pokutách
„Rozhodovanie firiem by teda malo vychádzať z dát a malo by byť prispôsobené skutočným podmienkam a požiadavkám,“ upozorňuje odborník zo SIEA.
Pomôcť môžu aj flexibilné zmluvy na dodávku energie, pričom firmy by sa podľa M. Iloviča mohli viac zamerať na úložiská energie v podobe batériových či vodíkových technológií.
Umožní im to ukladať energiu v čase prebytku a následne ju využiť neskôr. Do popredia sa dostávajú digitálne systémy, najmä riadiace systémy a smart technológie, ktoré zvyšujú prínos investícií.
Riešení je viac
M. Lauko zase podnikateľom v priemysle odporúča zvážiť vlastnú výrobu elektriny. Napríklad pri odvetviach, ktoré využívajú vo výrobných procesoch relevantné množstvá tepla a chladu, je kľúčom k úspechu produkcia tepla a chladu počas negatívnych cien elektriny a jej masívna akumulácia na štyri až osem hodín na prekonanie špičkových cien.
- Chyby pri výbere batériového úložiska
- Veľ kosť rezervovanej kapacity sa nerovná veľ kosti batériového úložiska – výber kapacity batériového úložiska by nemal byť realizovaný na základe veľkosti rezervovanej kapacity, respektíve maximálnej rezervovanej kapacity. Tento údaj vyjadruje množstvo elektriny, ktoré môže v sieti pretekať, nie je však smerodajný pri výbere batériového úložiska.
- On-peak/off-peak nabíjanie – firmy by nemali automaticky siahnuť ani po najlacnejších zariadeniach na trhu, ktoré sa počas dňa z fotovoltiky nabíjajú a následne sa vybíjajú podľa spotreby. V praxi však mnohým podnikom nestačia, čoho následkom je ich desať- až pätnásťročná návratnosť. Navyše ide o jedinú funkciu, ktorú zariadenia ponúkajú.
- Väčšia batéria automaticky neznamená väčšie úspory – v praxi by si podnikatelia mali batériové úložiská vždy vyberať s ohľadom na ich konkrétne použitie a odberné miesto, samozrejme, s určitou predikciou budúceho rastu alebo poklesu spotreby.
- Kúpa úložiska bez systému na energetický manažment – odborníci takýto nákup prirovnávajú k autu bez vodiča a záujemcom radia, aby sa nezabudli opýtať na riadiace, respektíve EMS systémy. Zodpovedný dodávateľ by im mal vedieť vysvetliť, aké typy služieb softvéry ponúkajú, aký výnos môžu majiteľovi priniesť, a poskytnúť na ne aj referencie.
- Využívanie lacných technológií bez technickej a servisnej podpory – nie všetky zariadenia z tretích krajín vyhovujú európskym normám. Firmy by si preto mali vyberať tie s potrebnou certifikáciou a atestáciou.
- Nedostatočné využitie flexibility úložiska – smart batériové úložiská umožňujú nielen efektívne manažovať energiu, ale aj poskytovať takzvané necertifikované podporné služby pre elektrickú sieť, za čo firma dostáva od jej prevádzkovateľa finančnú odmenu.
PRAMEŇ: Fuergy
„Firma, ktorá bude prevádzkovať veľké spotrebiče elektriny s možnosťami akumulácie chladu a tepla a riadenia zdrojov tepla a zároveň vyrábať a uskladňovať elektrinu, môže tento technologický mix ďalej ekonomicky využiť poskytovaním služieb flexibility pre prenosovú sústavu,“ myslí si.
Mimoriadne výhodným riešením je i využitie obnoviteľných plynov (ak sú k dispozícii) na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Pri fotovoltike zase treba myslieť na to, že vyrába energiu hlavne počas slnečných dní, keď môže byť na trhu nadbytok energie, čo často vedie k nízkym až záporným cenám energií.
Preto má podľa odborníka z APES-SK zmysel v kombinácii s BESS (battery energy storage system). Ide o batériové úložiská, ktoré umožňujú uskladniť energiu v čase nízkych cien a využiť ju v čase vyšších cien.
Tým by podľa V. Miškovského nemal v súčasnosti chýbať takzvaný systém energetického riadenia. Smart batériové úložiská totiž dokážu efektívnejšie manažovať nabíjanie, ukladanie a uvoľňovanie uskladnenej elektrickej energie a tým znižovať celkové energetické náklady firmy.
