Núdzový stav a diktatúra hygieny poškodzujú podnikanie. Chaos môže pochovať mnoho firiem

Už pár dní platí vládou Igora Matoviča vyhlásený núdzový stav kvôli pandémii koronavírusu. Viacerí podnikatelia tvrdia, že to paralyzuje krajinu a podkope už aj tak otrasenú ekonomiku. Štát má teraz v rukách veľké páky na to, ako môže situáciu ovplyvňovať.

Spornosť z pohľadu ústavy

Od 1. októbra, zatiaľ na 45 dní, štát obmedzil základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Podľa vedúceho Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Mareka Káčera tým môže sledovať dva ciele. „Prvým je mobilizácia personálnych a materiálnych zdrojov, potrebných pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti s covidom. Druhým vysiela signály, že epidemiologickú situáciu v krajine nemožno brať na ľahkú váhu,“ objasňuje pre TREND.

Uvedenú situáciu možno podľa neho vnímať skôr ako len preventívne opatrenie, hoci z ústavného hľadiska je takýto postup sporný. „Ide o mimoriadny ústavný režim so zníženou ochranou základných práv, preto by mala mať vláda hneď na začiatku veľmi jasnú predstavu o tom, načo tento stav vôbec potrebuje. Bez návrhu konkrétnych núdzových opatrení nemožno riadne posúdiť, či to bolo oprávnené,“ dodáva M. Káčer.

Nepredvídané zmeny zo dňa na deň

Počas prvej vlny pandémie sa núdzový stav týkal len zdravotníctva. Vláda ho vyhlásila 16. marca, trval do 14. júna. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila 11. marca, trvala odvtedy naďalej. Dnes už je všetko inak. Na všetkých hromadných podujatiach na Slovensku môže byť po novom maximálne 50 ľudí. Organizovať sa tieto podujatia môžu len vtedy, ak budú mať všetci účastníci potvrdenia o negatívnom výsledku PCR testu na Covid-19 nie staršie ako 12 hodín. Hlavný hygienik Ján Mikas to zdôvodnil jednoducho: „aby medzi  jednotlivými oblasťami nedochádzalo k škriepkam".  

A pribudli ďalšie obmedzenia. Obchody a obchodné domy majú opäť obmedzený počet zákazníkov na prevádzku – jeden zákazník na 10 štvorcových metrov. Prevádzky verejného stravovania sú otvorené len od 6.00 do 22.00 hodiny, rozvoz a predaj cez okienko je možný nonstop. Otvorené budú môcť byť len tie, kde zákazníci sedia. Uvedené opatrenia sa výrazne dotýkajú rôznych podnikateľov a prevádzok, ktorým to výrazne sťažuje biznis aj šesť mesiacov po začatí pandémie.

Núdzový stav bude mať priamy dopad najmä na sektore HORECA (hotely, reštaurácie a gastro), ako aj maloobchod, hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Obmedzením počtu návštevníkov reštaurácií a obchodov sa ekonomika v týchto sektoroch dostáva do situácie známej z prvej vlny pandémie.

Vláda má v súčasnosti k dispozícii obrovský objem európskych zdrojov, ktoré sa zdráha využiť na podporu ekonomiky, najmä navýšením súčasných príspevkov na udržanie pracovných miest.

„Mnohé prevádzky sa nedočkali ani podpory formou preplácania časti nájmu, vzhľadom na komplikovanosť schémy a jej neskoré schválenie. Zásadný devastačný vplyv to má aj na oblasť športu, ale aj kultúry, čo sú odvetvia, ktoré sú doposiaľ vylúčené z akejkoľvek podpory,“ objasňuje T. Gregor pre TREND s tým, že sú pripravení urobiť podanie na Ústavný súd.

Situácia je rovnako vážna pre všetky typy podnikov, pričom mnohé  sú stále zasiahnuté krízou a čelia stále poklesu objednávok až do 40 percent.

Napadnutie rozhodnutí do 10 dní

Paradoxom podľa ústavného právnika M. Káčera je, že opatrenia s potenciálne najväčším vplyvom na ekonomiku neprijíma vláda v núdzovom stave, ale hlavní a regionálni hygienici. „Aj mimo núdzového stavu môžu tieto orgány napríklad zatvárať školy či prevádzky, čo znižuje ekonomickú aktivitu obyvateľstva. Najväčším problémom teda nie je núdzový stav, ale ,diktatúra hygienyʻ,“ dodáva.

Ako právnik vidí najväčší nedostatok hygienických opatrení v tom, že sa menia príliš často, nie sú formulované zrozumiteľne, stoja na pochybnom právnom základe a nie sú riadne formálne zverejnené, s jasným určením podmienok kontroly.

„Problémom môže byť paradoxne aj to, že tieto opatrenia sa vynucujú len sporadicky. Toto všetko prispieva k právnemu chaosu, v ktorom sa bežný človek nedokáže zorientovať. Takže sa niet čo čudovať, ak úplne rezignuje na dodržiavanie príslušných pravidiel,“ spresňuje ústavný právnik.

Na vyhlásenie núdzového stavu pamätá aj legislatíva. Núdzový stav možno napadnúť v lehote piatich dní od jeho vyhlásenia, pričom ak je v rozpore s ústavou alebo ústavným zákonom, ústavný súd ho musí do 10 dní zrušiť, konštatuje M. Káčer. „Takýmto spôsobom možno napadnúť aj všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré na vyhlásenie núdzového stavu nadväzujú. Právna ochrana proti núdzovému stavu je vyššia ako právna ochrana proti plošným hygienickým opatreniam.“

Biznis na to opäť doplatí

Najväčšie obavy firiem pramenia z toho, a týka sa všetkých sektorov vrátane priemyslu, že vláda si cestou vyhlásenia plošného núdzového stavu uľahčuje cestu k prijímaniu opatrení vo všetkých sektoroch ekonomiky. Kým v prvej vlne to bolo len v oblasti zdravotníctva, teraz to tak nie je a je vyhlásený plošne.

„Vláda má v rukách silné nástroje. Napríklad môže obmedziť nedotknuteľnosť osôb a ich súkromie evakuáciou na určené miesto, uložiť pracovnú pohotovosť, obmedziť doručovanie poštových zásielok, uplatniť právo pokojne sa zhromažďovať či štrajkovať,“ spresňuje na príkladoch T. Gregor. Poukazuje tiež na mnohokrát chaotické a rozporuplné prijímanie opatrení, ktoré sa navyše často a bez akýchkoľvek diskusií či analýz menia, čím môže dôjsť k nenapraviteľným škodám v podnikateľskej sfére.

Problémové opatrenia vlády prijímané za pochodu a bez toho, aby sa podniky na to vedeli v predstihu pripraviť, potvrdzuje tiež Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR). „Firmy sledujú aktuálnu situáciu s plnou vážnosťou. Ak má mať núdzový stav dosah aj na podnikateľský  sektor, mala sa táto téma konzultovať vopred, napríklad na rokovaní hospodárskeho krízového štábu, aby bolo možné zabrániť negatívnym dopadom na firmy,“ dodáva.

Opatrenia vlády na spomalenie šírenia ochorenia vrátane vyhlásenia núdzového stavu budú mať určite vplyv na nálady v spoločnosti, ktoré povedú k opatrnosti a zníženiu spotreby, pridáva svoj názor hovorkyňa Asociácie priemyselných zväzov SR Silvia Šeptáková. „To zároveň negatívne ovplyvní aj prehĺbenie ekonomickej neistoty, ktoré so sebou prináša druhá vlna pandémie. Veľký problém v priemysle by spôsobilo úplne zatvorenie hraníc,“ spresňuje.