Produkcia nebezpečného odpadu za tým komunálnym nezaostáva. Problémom pri jeho spracovaní však podľa výkonného riaditeľa firmy DETOX Daniela Studeného nie je len nezodpovednosť alebo neznalosť firiem či domácností, ktoré ho produkujú.
Rastie produkcia nebezpečného odpadu podobne ako v prípade komunálneho odpadu?
Čím je krajina priemyselnejšia, tým viac odpadu vytvára. Platí to najmä o priemyselnom odpade vrátane nebezpečných odpadov, kde produkcia každý rok rastie. Je paradox, že za tridsať rokov na Slovensku vyradili z prevádzky množstvo zariadení na spracovanie nebezpečných odpadov. Zároveň sa postavilo minimum nových technologických zariadení, ktoré tento odpad dokážu efektívne spracovať. To je veľký problém. Najmä ak zoberieme do úvahy že zahraničné priemyselné podniky, ktoré majú centrály vo vyspelých štátoch pribúdajú a požadujú namiesto skládkovania odpadov technológie na ich spracovanie a zhodnotenie.
Dajú sa vôbec tieto dve oblasti porovnávať?
Priemyselného odpadu produkujeme na Slovensku približne desať miliónov ton ročne. V porovnaní s komunálnym odpadom ide o štvornásobne vyšší objem. Z toho ročne vzniká 500 tisíc ton nebezpečného odpadu. Ide o osobitnú kategóriu, pri ktorej platia špeciálne pravidlá prepravy, skladovania a aj samotného spracovania.
Celý režim je teda úplne iný ako pri komunálnom odpade?
Napríklad prepravu nebezpečného odpadu môžu vykonávať iba vozidlá, ktoré spĺňajú prísne požiadavky na prevádzku. Vodiči musia pravidelne absolvovať špeciálne školenia a byť držiteľmi osvedčenia ADR (osvedčenie o vykonávaní prepravy v súlade s Európskou dohodou o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí). Na prepravu sa podľa druhu nebezpečného odpadu používajú špeciálne prepravné obaly a kontajnery. Pracovníci manipulujúci s nebezpečnými látkami nosia ochranné odevy zabezpečujúce vysokú bezpečnosť a chemickú odolnosť (antistatické, nehorľavé, kyselinovzdorné). Aj vybudovanie zariadení na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a jeho prevádzkovanie si vyžaduje množstvo legislatívnych oprávnení a zvýšených investičných nákladov.
Cesta k čistejšiemu Slovensku nevedie len cez poplatky. Ľudia musia zmeniť prístup
Je tento proces z hľadiska času a celkovej ekonomiky náročnejší ako pri zariadeniach na nakladanie s komunálnym odpadom?
Áno, pritom v slovenských štatistikách dnes existuje až 180-tisíc ton nebezpečného odpadu, o spracovaní ktorého nemáme úplné informácie. Je zaradený do kategórie „iné nakladanie“, pričom ide o približne 30 percent nebezpečného odpadu z celkovej ročnej produkcie. Je to vysoko nezodpovedné voči životnému prostrediu a zdraviu ľudí.
Kde teda nebezpečný odpad z tejto kategórie končí?
Zákon pod pojmom „iné nakladanie“ rozumie aj procesy ako dočasné uloženie pred ďalším nakladaním alebo odovzdanie obchodníkovi, sprostredkovateľovi, či príprava na opätovné použitie. Môžem iba dúfať, že nakoniec aspoň nejaká časť v rámci celého tohto reťazca rôznych presunov, dočasného uloženia, skladovania a prípravy skončí tam, kde má. Teda v oprávnených a technicky vyhovujúcich spracovateľských zariadeniach. Najpravdepodobnejšie je, že dnes je väčšia časť odpadu z tejto kategórie uložená niekde v skladoch, kde ho neskôr objavia. To by bol ten lepší prípad.
Produkujú nebezpečný odpad aj domácnosti alebo ide vyslovene o záležitosť priemyslu?
Zo strany domácností ide o rôzne typy batérií, obaly od farieb, lazúr, rozpúšťadiel, lepidiel, až po nespotrebované lieky. Nebezpečný odpad sa nesprávne objavuje aj v nádobách pre komunálny odpad. Pritom tam nesmie byť ukladaný. Už vôbec nie je v poriadku, ak sa takýto odpad vylieva do kanalizácie. Je potrebné odovzdať ho v zbernom dvore, respektíve expirované lieky vrátiť do lekárne.
Keď sme pri liekoch, čo sa s nimi potom deje?
Celá logistika je nastavená tak, aby sme expirované lieky hneď po vyzbieraní termicky spracovali u našich zmluvných partnerov. Ak si odmyslíme nejaké množstvo, ktoré vzhľadom na nevedomosť, respektíve nedisciplinovanosť, skončí v nádobách na zmesový komunálny odpad, tak všetky vyzbierané lieky spálime. A to sa nám od apríla 2024 podarilo vyzbierať z lekární približne 300 ton.
Požiarom batériových úložísk môžu spotrebitelia zabrániť. Stačí, ak si dajú pozor na tri veci
Aké problémy trápia v tejto oblasti firmy?
Na nebezpečný odpad máme na Slovensku veľmi málo spracovateľských kapacít – či už sú to zariadenia na termické spracovanie odpadov alebo technológie na spracovanie a zhodnocovanie odpadových kalov a kvapalín s vysokou koncentráciou nebezpečných látok. Ich vplyv na životné prostredie je pritom enormný. Napríklad jeden liter odpadového ropného oleja dokáže znehodnotiť až jeden milión litrov pitnej vody. Aj z dôvodu nedostatku spracovateľských kapacít pritom musíme 65-tisíc ton odpadu ročne vyvážať do zahraničia a byť závislí od rozhodnutí cudzích krajín. Ide napríklad o kovové odpady znečistené nebezpečnými látkami a autobatérie, ktoré sa zhodnocujú hlavne v Nemecku a Rakúsku. Viacero druhov nebezpečných odpadov zo Slovenska putuje do susednej Viedne. Tam sa v špecializovanom zariadení termicky spracúvajú najmä koncentrované rozpúšťadlá, kaly, obaly znečistené nebezpečnými látkami.
Predpokladám, že ani s vývozom to nie je jednoduché.
Ak by sme si odmysleli administratívnu náročnosť, ktorá trvá bežne aj šesť mesiacov, tak s vývozom do krajín Európskej únie (EÚ) evidujeme posledné roky značné obmedzenia. Kapacity na spracovanie si musíme dohodnúť rok, niekedy aj viac vopred. Objednané množstvo treba garantovať, inak sa platia pokuty. Na niektoré typy odpadov dostatočnú kapacitu dokonca ani nenájdete.
Slovensko teda nie je na spracovanie nebezpečného odpadu technicky ani personálne vybavené?
Presne tak, pričom ide o problém celej EÚ. Celková manipulácia a nakladanie s nebezpečnými odpadmi si vyžaduje vysoko odborný personál, ako sú technológovia, chemici, operátori. Ľudí v týchto profesiách je už dnes na pracovnom trhu nedostatok a neevidujeme, že by sa zameranie škôl menilo tak aby pribúdali. Ak chcete získať zamestnancov s takouto kvalifikáciou, musíte ich jednoducho preplatiť.
Aké výzvy v súčasnosti v oblasti spracovania nebezpečného odpadu ešte pozorujete?
Medzi najväčšie výzvy patrí zmena vnímania Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré dokážu spracovať nebezpečný odpad rôznych skupenstiev a koncentrácií. Množstvo odpadov, ktoré vyvážame do zahraničia, končí práve v takýchto zariadeniach. Musíme skoncovať s predsudkami voči týmto moderným technológiám, lebo ich odmietaním škodíme životnému prostrediu oveľa viac, ako si dokážeme predstaviť.
A čo odstránenie starých environmentálnych záťaží, ako napríklad Vrakúňska skládka?
Z médií už zaznievajú prvé lastovičky o likvidácii Vrakúňskej skládky a tiež o odstránení PCB (syntetické organické chemické látky, známe ako chlórované uhľovodíky) na východe krajiny. Naša spoločnosť by mala začať s prvou etapou sanácie tejto záťaže začiatkom roka 2025. Ide o sanáciu prvých približne 150 ton odpadu obsahujúceho PCB látky. Zabezpečíme komplexnú logistiku celej operácie vrátane vypracovania a predloženia dokumentácie potrebnej na vydanie rozhodnutia k cezhraničnej preprave a následnému vývozu odpadu. Odpad zo Strážskeho bude totiž zneškodnený práve v špecializovanom ZEVO vo Viedni, ktoré má s PCB dlhoročné skúsenosti.
Ako sa k týmto výzvam stavia vaša firma?
Predovšetkým ako k príležitosti byť pri tom a byť nápomocný, aby sa Slovensko začalo po mnohých rokoch konečne zbavovať nebezpečných environmentálnych záťaží. Už dlhé roky sa zaujímame o evidované environmentálne záťaže, hlavne PCB Strážske a gudróny (kyslé kaly) v Dubovej. Snažíme sa hľadať a ponúkať čo najekonomickejšie ekologické riešenia. Dúfajme, že kroky, ktoré začína ministerstvo životného prostredia podnikať, dotiahne do konca a krajina sa zbaví toxického dedičstva minulosti.
Čo čaká oblasť spracovania nebezpečného odpadu budúci rok?
V technologickej oblasti netreba očakávať žiadne zázraky. Ak by sa aj podarilo získať povolenia na niektoré projekty, ktoré sú v procese schvaľovania, určite sa nestihnú vybudovať a sprevádzkovať tak, aby ovplyvnili spracovateľské kapacity budúceho roka. Takže trend nedostatku bude pokračovať a zmierniť ho môže jedine priemyselná recesia a spomalenie tvorby odpadu.
Text bol pripravený v odbornej spolupráci so Zväzom odpadového priemyslu.
