Štátny príspevok na rekreáciu sa od leta ani nestihol poriadne rozbehnúť a už je s ním koniec. Pol roka sa návrhom, aby štát hrdo prispieval namiesto zamestnávateľov 55 percentami na rekreačné poukazy zamestnancom, ročne maximálne v sume 275 eur, zaoberal nielen predseda a líder hnutia Sme rodina parlamentu Boris Kollár, ale aj jeho rezort dopravy a výstavby.
Plán bol jasný – zamestnancom sa mali zjednodušiť podmienky, firmy mali ušetriť, štát prispieť. Megalomanský zámer bol prezentovaný na tlačových konferenciách ako hotová vec, stačilo údajne dotiahnuť formality v legislatívnom procese. Už to neplatí, vláda zmenila rétoriku i priority.
Napokon nebude žiadna veľká pomoc pre 450-tisíc bežných ľudí ani žiadne úspory takmer 124 miliónov eur pre zamestnávateľov, ktorí naleteli sľubom. Vláda vraj podporí sektor domáceho cestovného ruchu – podľa vlastných slov – adresnejšie a efektívnejšie. Ponúkla mu novú schému pomoci v hodnote 100 miliónov eur.
Podnikatelia majú aj tak hlavu v smútku. Nevedia, ako prežijú zimnú sezónu a kedy budú môcť umožniť hosťom návrat do svojich zariadení. To, čo v prvom rade potrebujú, sú jasne nastavené pravidlá, nie prijímané chaoticky a nesystémovo, ako sa to deje dnes.
Lebo premiér možno znovu zvolá novú tlačovú konferenciu ako naposledy pri myšlienke komunitného testovania, odvolá chystané novinky a spustí nové, ktoré mu medzičasom zišli na um. Takto nemôže fungovať ani štát, ani podnikateľské prostredie, v ktorom sa všetci zmietajú a čakajú na lepšie časy. Tie im boli viackrát prisľúbené.
Rekreačné poukazy štát nepreplatí, sľuby vlády sú po pol roku v lufte
Núdzový stav v súvislosti s pandémiou platí po novom od 1. októbra na 90 dní. Zákaz vychádzania sa upravuje pomaly každý týždeň. Niektoré ešte otvorené hotelové či rekreačné zariadenia fungujú zhruba na päť percent kapacity, ostatné sú na kolenách. Reštaurácie stále podávajú jedlá cez okienko, na terase alebo donáškou, čo im nepokryje ani náklady na pracovnú silu, nieto na prevádzku.
Firmy nad 49 zamestnancov musia svojim pracovníkom povinne preplatiť príspevok na rekreáciu, ak o to požiadajú, keďže tak káže zákon. Zamestnanci majú zase inú dilemu. Možno by aj išli v závere ťažkého roka niekde na rekreáciu, ale nemajú pomaly kam. A možno na to ani nemajú financie, ktoré by si museli doplatiť. Navyše by sa možno museli vzdať reštauračných či iných služieb, ktoré s rekreáciou bývajú často spojené.
Keď však na pobyt nepôjdu do konca tohto roka, rekreačný poukaz im bez milosti prepadne. Firma im ho nepreplatí a prenášať do ďalšieho obdobia si ho nemôžu. Ale vláda možno už čoskoro vymyslí ďalší plán, ako pomôcť biznisu i bežným ľuďom. Vlastne, takmer určite.
