Manažér nemá byť stroj na rozdávanie úloh. Ak chce byť pre firmu prospešný, musí dokázať viac

Pohľad na prácu je v súčasnosti v mnohom iný, ako tomu bolo v minulosti. Plat je síce stále dôležitým motivátorom, o čom svedčia aj rôzne čiastkové prieskumy, avšak oveľa častejšie sa pozornosť venuje aj potenciálnym demotivačným faktorom. Zdá sa, že ich je čím ďalej tým viac a súvisí to aj s technologickým pokrokom, s masívnymi informačnými tokmi a diverzifikovanými úlohami, ktorým musia zamestnanci firiem denno-denne čeliť. Popritom si musia pamätať, že sú ľuďmi a ľudia sú aj okolo nich. Medziľudské vzťahy na pracovisku dnes preto pútajú viac pozornosti ako na prelome tisícročí.

Čím viac je záťažových vplyvov, tým výraznejšia je potreba pracovať s nimi. Ak sa s nimi nepracuje, končí to neraz životným diskomfortom, naštrbením zdravia alebo psychickými problémami. Preto sa čoraz častejšie skloňuje termín koučing, ktorý sa stáva neoddeliteľnou súčasťou práce s ľudskými zdrojmi.

Táto myšlienka zaznela aj na konferencii Slovenskej asociácie koučov (SAKo) v druhej polovici marca. Leitmotívom väčšiny tém, o ktorých sa na konferencii diskutovalo, bolo východisko, že rola všetkých manažérov, nielen tých z oblasti HR, by sa nemala zužovať len na zadávanie pracovných úloh zamestnancom. Podľa odborníkov by si mal totiž každý manažér osvojiť koučovacie prístupy a uplatňovať ich v každodennej praxi.

Manažér ako kouč

„Podľa prieskumov uvádza 41 až 65 percent zamestnancov prácu ako stresor číslo jeden,“ upozornila psychologička, lektorka a koučka Lenka Osičková. Dnes pritom nie je raritou, že v práci vyhorí aj mladý zamestnanec. Lektorka poukázala aj na ďalšie zaujímavé čísla – až 77 percent zamestnancov totiž v prieskumoch tvrdí, že v aktuálnom zamestnaní už zažili vyhorenie. Hoci môže nejeden zamestnanec za vyhorenie považovať aj stav, ktorý ním zatiaľ nie je, ako napríklad frustráciu či apatiu, je to ukazovateľ, ktorý sa nedá brať na ľahkú váhu.